Šašek a kráľovná
Tmavým parkom Malfoy Manoru pomaly kráčala podivná dvojica. Muž starostlivo držal svoju partnerku okolo pliec a dbal, aby v tme nezakopla. Prevyšoval ju takmer o hlavu, no možno to bolo len vďaka extravagantnému účesu, ktorý mu stáčal vlasy nad čelom do vlny.
Do nočného ticha znel jemný štrngot množstva jeho roztodivných príeskov, ktoré sviežo narúšali inak konzervatívne tmavé oblečenie.
Žena s dôverou kládla nohy na štrkový chodník a nechala sa viesť. Opierala hlavu, s korunou svetlých vlasov, o rameno muža a zdalo sa, že má privreté oči a na perách jemný úsmev.
V tme, osvetlenej iba bledým kotúčom Mesiaca, pôsobila éterickým dojmom, ktorý podčiarkovali jej svetlozelené splývavé šaty až po zem.
Netrvalo dlho a obaja zmizli za dverami Manoru.
“Nemyslíš, že je čas?” spýtal sa muž ženy.
“Čo tvoj image? Tvoja povesť?” usmiala sa žena.
“Dám jej zbohom?” šibalsky prehodil muž.
“Čo tvoji zákazníci?” brinkla mu žena ukazováčikom po prívesku s pentagramom.
“Tak vieš čo?” uškrnul sa zas muž a pritiahol si ženu oproti sebe, “nebudem miešať prácu a súkromie.”
“A ani na chvíľku mi nedopraješ potešenie?” ženine ústa sa skrútili.
“Ale zlatúšik, Cissa, čo si to o mne myslíš?” mávol muž rukou do vzduchu a afektovane pretočil oči k stropu.
“Ó áno!” potešila sa žena.
“Ale ty máš oproti ostatným výsadu,” zašepkal Rendy Narcisse do ucha a takticky zamlčal, že za oponu jeho rozšafnej fasády už nazrela Hermiona. Pravda, iba ako priateľka. “Ty vieš, čo je skutočný Rendy a čo je iba moja obchodná značka.”
“Ale aj ja budem občas potrebovať službičku dizajnéra,” žmurkla Narcissa a prstami uvoľnila vlnu z vlasov na Rendyho hlave. Pramene sa mu rozsypali po pleciach a Narcissa nadšene vzdychla. Vnorila prsty do tmavých prameňov a tešila sa z ich nezvyklej hebkosti.
“Tebe, drahá, poslúžim aj o polnoci,” vyslovil Rendy dvojzmyselne a na oplátku, rozpustil spletené vlasy Narcisse.
“Pokazil si mi účes!” durdila sa naoko.
“Službička, drahá dáma, ktorú sa vám chystám poskytnúť v nasledujúcich hodinách, by vám vlasy i tak rozcuchala,” zašepkal jej do ucha a zľahka pobozkal na krk.
“Ste grobian, pane!” vzdychla s očakávaním v hlase a naklonila hlavu nabok,“ a myslím si, že čas nastal.”
“Želanie dámy je mi rozkazom,” odrecitoval Rendy a uchopil prútik. Sústredil sa, hoci s dávkou veľkého sebaovládania, a vyslovil pár zaklínadiel.
“Si moja jediná zákazníčka, ktorá chcela nové prekryť ilúziou starého.”
Ošumelé steny vstupnej haly sa rozjasnili a tapeta viac nevypadala ako zadymená. Závesy ožili a definitívne stratili vzhľad špinavej handry. Patina z dekorácií zmizla a podlaha sa matne leskla.
“Mám opäť rodinu,” zasnila sa Narcissa a pohládzala pohľadmi okázalú krásu starého sídla, “Blackovci boli odjakživa mocný rod. Mocnejší ako Malfoyovci! Sirius sa vrátil a sláva rodu Blackov bude znova stúpať!”
“Si rozhodnutá?” zamračil sa naoko Rendy, “Uznávam, že moja povesť je extravagancia sama.”
“So Siriusom sa do rodu vráti i Harry Potter, kto by sa odvážil reptať? A Draco…” Narcissa zasmušilo vzdychla, “Bude si musieť vybrať, ale nebudem mu stáť v ceste.”
“Draco je dobrý syn, ale nezabúdaj, je aj posledný Malfoy.”
“Ale rovnako i polovičný Black!” Narcissa hrdo zdvihla bradu, “Postarám sa, aby sa sláva rodu vrátila! S Dracom, alebo bez neho.”
“Mám sa ťa báť, drahá?” Rendy opäť uväznil Narcissu vo svojej náruči a vymohol si letmý bozk.
“Zlatúšik,” sparodovala ho Narcissa, “pre teba budem vždy nežná mačička!”
“Ale moja mačička má ostré pazúriky,” vzal malú ruku do dlane pobozkal každý prst zvlášť, “keď som ťa po prvý raz uvidel na prezentácii moderného bytového dizajnu, vyzerala si ako rozzúrená tigrica!”
“Ten hlupák, čo tam robil hostesku, sa ma opovážil spýtať, kde mám manžela!” vyprskla Narcissa nahnevane a vzápätí sa zasmiala.
“Opovážlivec!” pritakal Rendy.
“Zaslúžil si každučký záchvev môjho spravodlivého hnevu!”
“Isteže. Pripomeň mi, prosím, aby som ti nikdy nekládol hlúpe otázky.”
“Ale ty môžeš! Máš výsadu nahliadnutia za moju fasádu.”
“Ďakujem, pani moja!”
“Pamätáš si ešte, čo sa stalo potom?”
“Samozrejme! Nemohol som od teba odtrhnúť oči od momentu, ako tvoja nôžka vkročila do miestnosti. Prišiel som k tebe, vzal ťa za trestajúcu ruku a utíšil ju bozkom. Potom som povedal…”
“Potom si povedal,” zapýrila sa Narcissa, ”Táto nádherná dáma je tu so mnou, vy nevychovanec!”
“Presne,” Rendy sa sklonil po ďaľší bozk, “ten nebožiak nemal ďaleko k mdlobám!”
“A ja takmer tiež,” vrátila mu nežnosť Narcissa, “prišiel ma zachrániť najobletovanejší umelec celej prezentácie. Môj princ v jagavej zbroji!”
“Lichotíte mi, pani moja!”
“Len sa netvár tak nevinne. Máš rád moje lichotenie. Vtedy som tam prišla najmä kvôli tebe. Bola som zvedavá. A Manor nutne potreboval rekonštrukciu.”
“A ja som si ťa našiel, moja čierna kráľovná!”
“To sa mi páči,” usmiala sa Narcissa rozpustilo, ”môžeš ma tak oslovovať.”
“Vaše želanie je mi rozkazom!”
“Ale nemusela si Hermionu ťahať za nos a hrať divadlo, že sa nepoznáme.”
“Musela! Hermiona je hrdá dáma. Neprijala by moju pomoc iba tak. Sirius získal skvelú partnerku a ak má môj bratranček v hlave všetko pokope, požiada ju o ruku a nedovolí aby mu ju niekto vyfúkol.”
“Zlatúšik, Cissa, zdá sa, že máš všetko dokonale premyslené,” skĺzol Rendy k pochabému správaniu. Vedel, že Narcissa jeho šaškovanie zbožňuje.
“Ani netušíš, ako veľmi,” šibalsky sa usmiala plavovláska.
“Galeón za poznanie myšlienok, čo sa ti preháňajú hlavičkou,” vzdychol Rendy.
“Ak ustojíš ich obsah, sama ti ich prezradím.”
“Pre vás, pani moja, okúsim hoc myšlienky samotného diabla,” Rendy sklonil hlavu a priložil si pravicu na prsia.
“Nuž potom…” Narcissa podvihla pravú ruku, “Rendy Fanvin, budeš naveky stáť po mojom boku?”
“Až do skonania sveta, moja čierna kráľovná!”
Rendy sa strojene uklonil. S rozhoreným ohňom vášne pristúpil k Narcisse a zdvihol ju do náručia. Chcela niečo dodať, ale skôr ako stihli slová opustiť jej ústa, pohltil ich nenásytným bozkom.
Rázne vykročil smerom ku schodišťu, tisnúc si k sebe svetlovlasú ženu ako najväčší poklad.
Cestu do spálne panej domu by našiel i absolútnej tme, ale uvítal, keď Narcissa pohotovo vytiahla prútik a vyslovila *Lumos*.
