Na záver poviedky si dovolím pridať pár myšlienok.
Vrátil sa a teda názov stratil zmysel. Je čas na epilóg.

Písaním poviedky som sa pustila do riskantných vôd. Opustila som pevnú zem menom Severus a nechala som Hermionu plávať neistými vodami k Siriusovi Blackovi.

Jeho detstvo i neskorší život mi pripomína Severusov osud.

Áno, jasne počujem vlnu protestu Severofiliek.

Ale…

Obaja mali komplikované detstvo a rodičovskú lásku a podporu by len ťažko hľadali.

Školské roky sa niesli v znamení rebélie.

Jeden sa stal Donchuanom a úspechy hľadal u nežného pohlavia a v záškodníckych zlomyseľnostiach.

Druhý sa vydal na dráhu *vedy* a svoje zadosťučinenie hľadal v dokonalom zvládnutí elixírov a temnej mágie.

Len ktovie, či skutočne našli to, čo hľadali?

Obaja pocítili zradu a obaja trpeli za svoju nerozvážnosť.

Obaja boli svojím spôsobom spätý s Harrym a rovnako mu obaja pomáhali.

Čo sa týka smrti, neviem sa rozhodnúť, ktorú Rowla skonila viac, ale po zhliadnutí filmu mám jasno.

Nič horšie, ako scénu smrti Severusa, som nevidela. Zabite ma, ale ja som vybuchla smiechom. Už mi chýbal iba podtitulok : *Hogwardský masaker nasr*tou hadicou*

Hoci mi potom vyhŕkli slzy, pretože mi Rowla práve rozmašírovala Mistra, pachuť nedôstojnej scény ostala.

Odbočila som.

Vďaka všetkým Vám, čo ste so mnou plávali pomerne neznámymi vodami príbehu s párom Sirmione. A samozrejme Renciss :))

novom:))

——————————————————————————————–

„Harry, prosím,“ zatiahla Hermiona, „len žiadnu zlú správu.“

V priateľových rukách zbadala veľkú rolku pergamenu s prelomenou úradnou pečaťou.

 

„No, ako sa to vezme,“ rozpačito sa uškrnul Harry, „Pre niekoho zlá, pre niekoho dobrá.“

 

„Harry, nenapínaj ma, moja hranica znesiteľnosti stresu sa po dnešku poriadne stenčila.“

 

„Bez obáv, Hermiona, nebudem ťa desiť. Ako sme sa so Siriusom objali na privítanie, doručili mi oznámenie z oddelenia Správy majetku čarodejníkov, odboru dedičstva.“

 

„Niečo si zdedil?“ nerozumela Hermiona.

 

„Naopak,“ Harry odmotal tenký povrázok a vtisol Hermione pergamen do rúk, „tomu asi neuveríš, radšej si nariadenie prečítaj sama.“

 

 

 

Vážený pán, Harry James Potter,

 

S ľútosťou Vám musíme oznámiť omyl, ktorý sa stal pri vykonávaní závetu vášho krstného otca, Siriusa Blacka, narodenému Wallburge a Orionovi Blackovi.

Počnúc 00:00 hodinou,  dňa 01.11.****,  sa dedičské konanie stáva neplatným, nakoľko poručiteľ nespĺňa základnú požiadavku naplnenia možnosti dedenia a tou je jeho vlastná smrť.

Poručiteľ, Sirius Black, bol opätovným prešetrením k stanovenému dátumu uznaný ako živý a teda ste povinný,  navrátiť mu  do užívania jeho hnuteľný i nehnuteľný majetok v celom rozsahu. Bezodkladne.

 

• ) Rodinné sídlo na Grimauldovom námestí, číslo popisné 12, Londýn, vrátane vybavenia a zariadenia.
• ) Trezor nadštandardnej veľkosti  v Gringott banke – detailný súpis obsahu priložený.

 

Po vinníkovi, ktorý spôsobil zmienený omyl,  pátrame a zároveň sa ospravedlňujem za prípadné nepríjemnosti.

 

                              Dirk Buffalo

                              Správa majetku čarodejníkov – odbor dedičstva.

 

 

 

Hermiona spustila ruky a z rolky pergamenu vypadol spomenutý súpis majetku.

„Ale to znamená…“ zbledla a srdce sa jej rozbúchalo.

 

„To znamená, že som sa vrátil definitívne a natrvalo,“ dokončil Sirius, ktorý v ruke zvieral podobný pergamen, „mne práve poslali ospravedlnenie za neoprávnené nakladanie s majetkom a ponúkli možnosť Harryho zažalovať!“

 

„To je absurdné!“ vyprskla Hermiona a vybuchla v nekontrolovaný záchvat smiechu. Musela sa posadiť, lebo už sotva stála na nohách, ale ten pocit šťastia čo v nej prebublával, musela nejako dostať von, inak by sa pridusila.

Akoby vypustila prebytok tlaku, odrazu sa cítila uvoľnená a ľahučká. Hlava sa jej vznášala a sama sa videla tancovať na slnkom zaliatej lúke, obklopená poletujúcimi motýľmi s dúhovými krídlami. Sirius bežal oproti a pri nohách sa mu plietol veľký čierny pes.

 

 

„Pôjdeme domov, všetci,“ zavelila Molly a pokynula rukou na Hermionu, spiacu v kresle.

 

 

O pár minút stíchli plamene za posledným odchádzajúcim a Sirius si vydýchol. Bol v pokušení preliezť celý dom a pohladiť každé jedno zákutie na privítanie, ale v knihovni ho čakal väčší poklad.

Hermiona pokojne spala schúlená v kresle, vonkajší svet jej bol celkom ukradnutý, len potichu odfukovala.

Sirius k nej podišiel a opatrne ju vzal na ruky. Privinul si ženu na prsia a pobozkal do vlasov. Ani sa nepohla, poddajná ako látková figúrka, spočinula mu hlavou na ramene.

Neváhal, kráčal priamo do svojej starej spálne. Uložil Hermionu na posteľ a keď sa iba slastne obrátila a zhúžvala si pod hlavu vankúš, zobul jej topánky a prikryl prikrývkou.

 

On sám sa tešil na pôžitok, ktorý si nemohol dopriať neskutočne dlhú dobu.

Vošiel do kúpeľne a pustil vodu zo sprchy. Už iba zvuk padajúcich kvapiek mu pripadal ako hudba dokonale zladeného orchestra, pripraveného ho potešiť. Zhodil zo seba odev a vošiel do vane.

Bol to skvelý pocit. Keď na polici objavil Hermionin mandarínkový šampón, vôňa mu spôsobila pnutie v slabinách. Slastne sa usmial a privrel oči.

Vytlačil hustú hmotu do dlaní a začal sa rozmaznávať súzvukom teplej vody a opojnej vône. Prechádzal namydlenými prstami po chĺpkoch na hrudi a takmer umrel nadbytkom pôžitku. Spustil dlane nižšie, doprial šampón partiám skrytým pod tmavým porastom a obopol svoju mužnú pýchu prstami.

Čistota je dôležitá, presviedčal sám seba v duchu. Skúmal svoje citlivé miestečká a oči držal zažmúrené. Takto si mohol na svojom tele predstavovať celkom iné ruky.

 

Keď klapli dvere kúpeľne, zatajil dych a ustrnul v pohybe. Sprchový záves nad vaňou sa rozhrnul a dnu nakukla Hermionina hlava.

 

„Chcel si ma nechať spať bez večernej hygieny?“ fľochla na neho vyčítavo, celkom ignorujúc fakt, že Sirius stál vo vani nahý, s rukami na penise.

 

„Je už po polnoci,“ namietol nezmyselne a vzápätí takmer dosiahol vrchol iba vďaka zraku. Hermiona odhrnula záves o kúsok viac a nahá vkročila do vane k Siriusovi.

 

Vzala do rúk fľaštičku so šampónom a začala sa dôkladne mydliť.

 

„Nechceš pomôcť?“ chrapľavo vyslovil Sirius.

 

„Ak by ťa to neobťažovalo,“ Hermiona mu do rúk vložila šampón a vystrúhala nevinný úsmev.

 

Napätý muž viac nedokázal nečinne stáť. Zas si do dlaní natlačil mandarínkovú hmotu, prisunul si Hermionu chrbtom k sebe a začal šampón rozotierať po hebkej pokožke.

Triasli sa mu kolená, keď prechádzal po oblých kopčekoch, zavadil o dva hrbolčeky a postupoval stále nižšie.

 

„Skvelé,“ zamumlala Hermiona a vyvrátila hlavu dozadu. Na zadočku cítila  neomylný dôkaz mužovej túžby a to ju napĺňalo spokojnosťou. Vyhľadala Siriusove pery  a vzápätí sa neubránila hlbokému nadýchnutiu, keď jeho zvedavé prsty pohládzali jej citlivé miestočko.

 

Voda prestala tiecť a Sirius siahol po svojom starom župane, visiacim vedľa vane. Zabalil doň Hermionu a pomohol jej vyjsť von .

 

„Urobíme si pohodlie,“ hrdelný hlas zatriasol Hermioniným podvedomím. Nechala by sa v tej chvíli odviesť i do samotného pekla.

Klesla do mäkkej prikrývky a do svojho tela prijala milovaného muža. Pár odvekých pohybov ohnivého tanca vášne a spoločne vystúpali až ku hviezdam.

 

 

 

 

ooOoo

 

 

Sirius sa zobudil ako prvý. Mal obrovský hlad, skrútený žalúdok dával hlasno najavo svoju potrebu, necítil si predlaktie, na ktorom mu spala  Hermiona a príšerne ho boleli ramená, zrejme následok množstva klikov.

A nikdy nebol šťastnejší.

Naklonil sa, opatrne vytiahol boľavú ruku spod Hermiony a s úsmevom bezstarostného blázna si ju premasíroval.

 

 

ooOoo

 

 

 

Trvalo pár dní, kým Sirius s Harrym obehali  patričné úrady a spolu dali do poriadku majetkové zmätky. Užívali si jeden druhého, akoby tie stratené roky ani neexistovali.

Sirius vypadal popri Harrym skôr ako starší brat – keby Bellatrix vedela, že mu vlastne darovala desať rokov k dobru, asi by umrela zlosťou po druhý raz.

 

Ako potomkovi starého rodu Blackov, Siriusovi prišlo z ministerstva mágie pár ponúk na zamestnanie, ktoré si chcel ešte premyslieť. Rodinný majetok mu umožňoval žiť bez obáv, ale i v poriadnej nude. Možno vezme iba prácu poradcu, na pár hodín denne a potom sa uvidí.

 

Hermiona si našla nové zamestnanie v malej výrobni liečív pre čarodejníkov. Hoci ju Sirius presviedčal, že ona pracovať rozhodne nemusí, nechcela byť na ňom závislá. Štedro prepchatý trezor v Grinngot banke patril predsa len iba jemu.

Oponoval, tvrdil, že mu prerobila celý dom a teda sa jej nechce ostať nič dlžný, no Hermiona sa smiala, nech jej to odráta z nájomného.

 

Nikdy sa viac netešila príchodom domov. Vedela že Sirius je tam iba pre ňu, milujúci a oddaný.

 

Nixy im vždy pripravila dobrú večeru, oboch ich až slepo zbožňovala a boli chvíle, keď ju museli posielať preč, pretože bola schopná stáť bez pohybu dlhé minúty a zbožne civieť na svojich pánov.

 

 

V predvečer Vianoc, sedeli Sirius a Hermiona prepletení na pohovke, tešili sa jeden druhému a nechali na seba dopadať jemnú spŕšku strieborných iskričiek z hviezdy na vrchole vianočného stromčeka.

„Hermiona,“ prerušil ticho Sirius, „nikdy som sa nepýtal a nie že by mi chýbala, no predsa. Čo ste urobili s portrétom mojej matky?“

„Odviezli si ho na oddelenie záhad a nebezpečných predmetov,“ pípla Hermiona.

„Odviezli? Nebol magicky prilepený k stene?“ nerozumel Sirius.

„Bol,“ odvetila Hermiona.

„Kto ho teda odčaroval?“ Sirius si bol istý že toľko čiernej mágie na jednom mieste muselo dať mnoho práce.

„Nešlo ho odčarovať, obraz odviezli aj z celou stenou.“

„Matka musela mať radosť,“ Siriusovi trhalo kútikmi úst.

„V živote som nepočula toľko nadávok v jednej vete a bez nadýchnutia“ zasmiala sa Hermiona.

„Viem si to predstaviť,“ rozosmial sa Sirius nahlas.

 

 

 

„Hermiona, nad nami je imelo,“ šibalsky sa zasmial Sirius.

„Kto ho tam asi dal?“ naklonila sa Hermiona a muža pobozkala.

„Je to nejaké podivné imelo,“ Sirius pretočil oči k vetvičke a uškrnul sa.

„Imelo ako imelo,“ vzdychla nespokojná Hermiona. Začudovala sa, že obyčajné imelo dokáže Siriusa odpútať od jej pier, keď paradoxne, ho k nim malo dostať.

„Skutočne,“ prikývol Sirius, „je k tebe bližšie. Hermiona, prosím, pozri sa naň,“

 

Hermiona natiahla ruku a stiahla  poletujúcu ozdobu, previazanú zlato vínovou stuhou.

 

„Vravel som to,“ znalecky prižmúril oči Sirius, „je to vzácne imelo.“

 

„Čo je na ňom…“ Hermiona prevracala konárik v prstoch, kým nepocítila, že na ozdobnej stuhe je niečo priviazané. Poodhrnula naaranžovanú mašľu a objavila trblietavý diamant, zasadený v červenom zlate.

„To je…“ neschopná slova, pohliadla do Siriusových rozžiarených očí. Nespustil z nej pohľad, vymanil sa jej z objatia a pokľakol pred ňou.

 

„Hermiona Jean Grangerová, milujem ťa a chcem ťa milovať celý život. Vezmeš si ma?“

 

„Áno,“ priškrtene odpovedala Hermiona a nechala si klenot navliecť na prst.

 

„Ďakujem ti,“ šepol znežnený Sirius do kaskády vlasov, ktoré tak zbožňoval, „myslím, že by sme mali pokračovať tam, kde nás imelo prerušilo.“

 

 

KONIEC
(Celkom koniec ešte nie, nasleduje ešte jedna kapitola – Dovetok ;-))

 

 

Vysvetlivky a zdroje:

 

Samhain

Samhain (čti „souin“, „sauin“) (ze staroirského samain) je název keltského svátku, který se slavil v noci z 31. října na 1. listopadu. Ve starém keltském kalendáři se tímto slovem označoval také měsíc listopad, přesněji řečeno první tři týdny tohoto měsíce. Ve skotskégaelštině se tento svátek píše jako Samhainn nebo Samhuinn, kdežto listopad jako t-Samhain. V galském kalendáři z Coligny z 1. stol.př.n.l. je Samhain uveden jako Samonios.

Samhain byl hranicí mezi dvěma hlavními periodami (létem a zimou), pro Kelty byl začátkem nového roku, a byl vnímán také jako doba, kdy se stírá hranice mezi světem živých a mrtvých. Věřilo se, že se duše zesnulých v tento čas vracejí na zemský povrch, a živí mohou navštívit podsvětí. Když byla na začátku 1. stol.n.l. keltská území dobyta Římany, začaly se prolínat keltské a římské zvyky, a ke svátku Samhain se začal slavit i konec úrody. K symbolům Samhainu přibylo obilí a ovoce. Během dalších asi 500 let se šířil vliv katolické církve. Papež Bonifác IV. se chtěl zbavit pohanských zvyků a pro období Samhainu vytvořil nový svátek – svátek Všech Svatých, který měl staré zvyky nahradit (anglicky se svátek jmenuje All Hallows‘ Day, z toho vzniklo pozdější Halloween). Ale lidé to vyřešili tak, že prostě slavili svátky oba. V 16. století už byly svátky prolnuty tak, že se slavily jako jeden.

ZDROJ: http://cs.wikipedia.org/wiki/Samhain

 

———————————–

 

Krištáľ

 Šamani považovali krištáľ za „kameň svetla“ a používali ho ako jasnovidecký nástroj na hranici medzi viditeľným a neviditeľným

Horský krištáľ „Ako ranné Svetlo zaháňa posledný tiene, tak čistá a jasná žiara krištáľu rozptyľuje temnej a hrubej energie.“ Horský krištáľ je zdroj duchovnej energie, harmonizuje a urýchľuje energetickú výmenu. Používa sa na získanie alebo obnovenie životnej energie

Prostredník v komunikácii s duchovným svetom, rozvíja temennej čakru Neutralizuje patogénne zóny, ohniská negatívnej energie Prepaľuje negatívnej energie

Chráni pred čiernou mágiou (odráža negativitu) a vedie k poznaniu karmických súvislostí.

Odstraňuje všetky prekážky mysle, zvyšuje SATTV, pomáha rozprúdiť ohnivé energie po chrbtici smerom nahor, pomáha vyživovať vyššiu centra, prináša Oslobodenie