Duch Vianoc bola pôvodne jednorázovka, ktorá vo vás vyvolala množstvo otázok, ako to vtedy medzi Severusom a Hermionou vlastne všetko prebehlo.
Nuž… pôsobenie Múzy je nevyspytateľné a začala vznikať kapitolovka.
Niektoré fakty sú v kapitolovke oproti jednorazovke pozmenené, ale celkovo dej nerušia.
Nech sa páči, prečítajte si spomínanú jednorazovku.
—————————————————–

Severus sa lenivo natiahol v  posteli. Celý dom ešte spal a jediný hlasnejší zvuk ktorý mohol počuť, bolo občasné prasknutie chladnúceho krbu.

Založil si ruky za hlavu a  nechal sa unášať myšlienkami.

Skutočne býval kedysi dávno večne mrzutý, ako Ebenezer Scrooge z  trefnej muklovskej poviedky od Charlesa Dickensa.

No na rozdiel od Ebenezera, on mal neuveriteľné šťastie že si po neho neprišli duchovia Vianoc, ale Hermiona.

(Hoci vtedy by bol dal radšej prednosť duchom.)

Vrátila sa po pár rokoch na Rokfort, vyštudovala liečiteľstvo, získala diplom na muklovskej škole pre čaromedikov (doktorov, opravila by ho) a  jednoducho prišla za Minervou so žiadosťou o  miesto na ošetrovni. Madame Pomfreyová už dlhšie pomýšľala na odchod do dôchodku, ale bez dobrej náhrady odchod odkladala.

Hermionu privítala s  istou úľavou. Ako Poppy, tak aj Minerva.

A  potom to všetko začalo.

Vtrhla mu do pracovne, do laboratória a  nakoniec aj do života.

Ešte dnes mu behal mráz po chrbte, keď si vybavil jej pohľad, sršiaci bleskami. Nemilosrdne povyhadzovala z  ošetrovne všetky, podľa jej slov prestarnuté a  neúčinné elixíry a  požadovala po ňom pripraviť nové, podľa jej receptúr.

Vtedy po sebe vrieskali s  takou intenzitou, že musela zasahovať Minerva McGonagallová.

Postavila sa medzi nich a  snažila sa ich upokojiť.

Ale ich horúce hlavy ani nezaznamenali jej prítomnosť. Až keď ju omylom postriekali elixírom na odstraňovanie bradavíc, o  ktorom sa ho Hermiona snažila presvedčiť že je úplne nanič, Minervin výkrik plný bolesti preťal hádku ako ostrý meč.

Statočne pretrpela, kým jej Hermiona zacelila diery vyžraté elixírom, ale potom sa zmenila na rozzúrenú fúriu, skríženú s  banší.

Nikdy predtým, ani potom, nevidel Minervu McGonagallovú tak rozhnevanú.

Preto keď im nariadila dať do poriadku ošetrovňu a  zavrela ich do laboratória v  žalároch, kým neobnovia predpísané povinné zásoby liečiv, nezmohol sa ani na svoje obvyklé pohŕdavé odfrknutie, spojené s  hrozivým pohybom obočia smerom hore.

Pár sekúnd potom ako zaklapli dvere za nahnevanou Minervou, sa aspoň dokázali zhodnúť na jednej veci.

Radšej vypiť fľaštičku s  jedom, ako byť v  prítomnosti toho druhého!

Sprvoti na seba len zazerali, pohľadmi schopnými urieknuť i  rozzúreného Nórskeho ostnatého draka.

Lenže ak sa chceli dostať von, museli začať pracovať na elixíroch.

A  museli začať spolupracovať!

Niekde tam, medzi pridávaním prísad do kotlíkov a  analýzou Hermioniných, ním zavrhovaných receptúr zistil, že mu jej prítomnosť vôbec nie je taká nemilá, ako od začiatku sám seba intenzívne presviedčal.

Dokonca začal vyhľadávať momenty, kedy sa ich prsty mohli akoby náhodou dotknúť.

Keď nahlas uznal, že jeden z  nových receptov je použiteľný, mohol si všimnúť maličký záblesk radosti v  Hermioniných očiach.

Jej postupy na prípravu liečivých elixírov boli v  mnohom inovatívne. Šokujúce v  zdanlivo nelogickom dávkovaní a  časovej postupnosti pridávania bylinných zložiek. Prelínali sa v  nich poznatky z  magickej herbológie a  muklovského bylinkárstva a  fytoterapie.

Ani sa nenazdali a  boli obaja pohrúžení do práce a  nadšeného testovania spoločných výsledkov.

Hermiona svoje prejavy radosti prejavovala celkom spontánne, tiché výkriky radosti striedali poriadne hlučné zvýsknutia,.

Severus zhovievavo sledoval jej emočné výbuchy a  ľutoval, že sám na podobné prejavy nemá dostatok odvahy.

Slová ako obstojné, či použiteľné, museli ako známka kvality stačiť.

Spoločná vášeň pre objavovanie nového, natoľko roztopila ľadové kryhy medzi nimi, že sa vôbec nebránil keď ho Hermiona, v  nadšení nad skvelým výsledkom experimentu, objala.

V  očiach mala šok z  následkov svojho počinu, ale to nebolo nič v  porovnaní s  tým ako sa zatvárila, keď ju namiesto strohého odstrčenia privinul k  sebe a  umlčal jej rozpačité ospravedlňovanie bozkom.

Snáď sekundu mal pocit že to poriadne prehnal.

Keď pootvorila ústa a  znežnela mu pod rukami, dovolil si bozk prehĺbiť.

Ani jeden z  nich si nevšimol spokojnú Minervu v  pootvorených dverách. Ticho ich zas zavrela, aby ich nevyrušila. Chcela ich donútiť k  spolupráci, ale až taký skvelý výsledok nečakala.

Spacifikovať dvoch čarodejníkov s  mimoriadne silnými osobnosťami jedným ťahom, tak tomu sa hovorí zázrak!

Odvtedy uplynulo už mnoho rokov a  Severus  nostalgicky konštatoval, že oná príhoda bola začiatkom jeho konca, ako večného mrzúta.

Svet sa mu už nikdy potom nezdal zlý, ani neprajný, dokonca zmiernil svoje správanie aj k  študentom. Hoci táto jediná zmena bola len sotva postrehnuteľná, študenti naďalej odchádzali z  jeho hodín zdeptaní a  s nemalou stratou fakultných bodov. A  potom, v  bezpečí svojich klubovní, svorne nadávali na zákerného a  prísneho profesora elixírov.

Ale to mu neprekážalo.

Dôležité bolo, že všetky tie roky prežil s  Hermionou po boku. Ich niekdajšie ničivé hádky sa zmenili na konštruktívne a  spoločne vyvinuli celú radu liečivých elixírov, čo im umožnilo po čase si kúpiť dom a  odsťahovať sa zo žalárneho bytu.

Potichu sa obrátil, aby ju mohol ešte chvíľu pozorovať spiacu.

Bol práve 25. december a  o  chvíľu sa ich pokojný dom zmení na brloh plný dupajúcich a  vrieskajúcich detí.

Osem detí vo veku od štyri do jedenásť rokov sa rozbehne dolu hlavným schodišťom do haly zisťovať, čo im priniesol Santa Claus.

Syn a  dcéra sa veru snažili a  obaja si zadovážili po štyri deti.

Vianoce s  nimi mali zvláštne čaro, nevedel by si predstaviť inak strávené sviatky. Prítomnosť všetkých tých malých nespratníkov dávala pocit ozajstného života.

Hermiona sa zlostila, keď ktoréhosi nechal potajomky čarovať zo svojho prútika malé kúzla. Ale vidieť rozžiarené oči, keď sa mu kúzlo podarilo…

Zmäkol si Severus! Pomyslel si a  tvárou sa mu rozlial blažený úsmev.

Hermiona sa prebúdzala. Otvorila oči, popriala mu šťastné Vianoce a  obaja vstali z  postele.

Po chodbe cupkali prvé nesmelé kroky a  oni si nemohli nechať ujsť nádherne bláznivú atmosféru objavovania darčekov a  nadšené výskanie svojich vnúčat.