Začiatok školského roku robil Minerve McGonagallovej vrásky na čele. A výnimočne ich výskyt nemali na svedomí študenti. Prešlo už päť dní od vyslovenia kliatby Domáceho väzenia nad jej dvoma podriadenými a Minervu zožierala vlastná nevedomosť.
Päť dlhých dní a ona mala o dianí v nemocničnom krídle iba kusé informácie od Dips, škriatky, ktorá sa ako jediná odvážila nosiť obom tvrdohlavcom stravu.

Minerva mohla škriatkom rozkázať a museli by jej vyhovieť, ale keď v kuchyni zariaďovala stravu, väčšina škriatkov dávala najavo svoje zdesenie. Slová väzenie, slečna Grangerová a namosúrený profesor Elixírov, im podľa vyplašených grimás vo vráskavých tváričkách snáď evokovali samotné škriatkovské peklo s hromadami oblečenia a ktovie čoho ešte.

Dips už mala svoje roky, bola zošúverená a chudučká a iste vo svojom živote mnoho preskákala. Jedine ona predstúpila pred Minervu a odvážne zdvihla hrčatú rúčku.

Svoju úlohu si plnila svedomito a jedlo odnášala načas, ale vždy sa snažila svoj pobyt obmedziť na minimum.

Minerva sa tak mohla dozvedieť, že slečna varila v kotlíku niečo zapáchajúce, profesor tiež varil v kotlíku niečo zapáchajúce, obaja sa dohadovali, alebo obaja mlčali.

Informácie na zaplakanie! Riaditeľka školy tak mohla iba dúfať, že zodpovednosť preváži ranené ego a študenti sa nikdy nedozvedia detaily pikantnej aféry.

 

ooOoo

 

 

Tisíc tristo osemnásť. Presne toľko dlaždíc šesťuholníkového tvaru napočítala Hermiona v prípravni liečív. Uvažovala, či má dvanásť puknutých odrátať, ale potom ich jednoducho zreparovala a počty sedeli presne.

Mohla by ešte zrátať sklenené dózy, alebo tabuľky v oknách, alebo…

 

„Skúste spočítať, koľko hodín ostáva do začiatku školského roku,“ vyprskol Severus posmešne. Pozoroval Hermionu už hodnú chvíľu a spočiatku nerozumel, prečo očami premeriava podlahu a voľačo si mumle popod nos. Ale keď jej žmurkanie nadobudlo akúsi pravidelnosť, pochopil, že iba zabíja čas nezmyslami.

 

Hermiona zdvihla hlavu a pokrčila obočie. Zas sa nechala uniesť!

„Čítala by som, ale knihy ostali na druhej strane dverí,“ mávla rukou, „vám neprekáža ničnerobenie?“

„Listujem knihami v duchu,“ prekvapil Severus vyhlásením.

„Pamätáte si všetko, čo prečítate?“ uškrnula sa Hermiona.

„Zďaleka nie toľko, koľko by som potreboval, aby som zabudol, kde som sa ocitol,“ odvetil ticho, akoby iba konštatoval situáciu.

 

„Nikdy by som nebola povedala,“ začala rozpačito Hermiona, „že dokážem nečinne sedieť.“

 

„Vy nedokážete nečinne sedieť, slečna Grangerová,“  ožil Severus a tentoraz si neodpustil pichľavý tón.

 

„Myslíte? K čomu je teda dobré vedieť, koľko dlaždíc bolo potrebných na vydláždenie prípravne?“ otrávene prehodila Hermiona a ponaťahovala si stuhnutý chrbát.

 

„Mlčali ste,“ podotkol nevýrazne Severus a sám pre seba sa uškrnul.

 

„Viem, čo sledujete,“ zhlboka sa nadýchla Hermiona a takmer si zahryzla do jazyka, aby nepridala brisknú poznámku, aj keď si o ňu okato koledoval.

 

„Nie, iste sa mýlite,“ odmietol Severus tvrdenie, „a budem vám neskutočne vďačný, ak si svoje predpoklady necháte pre seba.“

 

„Predsa vám to poviem,“ nedala sa odbiť Hermiona a postavila sa oproti bývalému profesorovi, „vy ma chcete vyprovokovať! Chcete, aby som sa s vami škriepila a protestovala a vy budete môcť hádzať vinu na mňa! Povedzte! Deň, keď sa netvárite namosúrene, sa vám nepočíta?!“

Sakra!  Hermiona sa zarazila. Zas sa nechala vyprovokovať. Slová z nej vyleteli ako dávka nábojov, spustená po neopatrnom manipulovaní s nezaistenou zbraňou.
Prudko dýchala a v hlave cítila hučiaci adrenalín. Prečo ju len ten chlap tak rozčuľuje?

 

 

Deň keď sa netvárite namosúrene, sa vám nepočíta? Severusovi zneli v hlave vyčítavé slová. Tá malá amazonka pred ním stála, očividne spokojná, že sa vykričala, no zjavne zarazená vlastnou výbušnosťou a on mal nutkanie povedať jej niečo, aby ju uzemnil.

 

„Skončili ste, slečna Grangerová?“ utrúsil ledabolo a premeral si ju zahraným znudeným pohľadom.

 

„Nesnažte sa ma zastrašovať, mám pravdu,“ prehodila Hermiona, pridala jeden rezignovaný povzdych a zamierila do skladu. Viac ju nebavilo ju iba tak sedieť. Nebavilo ju počúvať ustavičné narážky, aká je nedospelá a emotívna a už vôbec nechcela, aby prišiel začiatok školského roka a ona bude ublížene sedieť na hromádke svojej tvrdohlavosti a vyhovárať sa na okolnosti.
Vzala z regálu prísady pre Dokrvujúci elixír – podľa štatistík Poppy Pomfreyovej bol spolu s Kostirastom najpoužívanejším liečivom – zložila svoj náklad na pulte v prípravni a vrátila sa pre sušený koreň púpavy.
Cítila, že Severus ju pozoruje. Šteklili ju jemné chĺpky za krkom a bola si viac ako istá, že svojím počínaním u neho vzbudila záujem. Dávala mu päť minút, kým prelomí mlčanie. Dobre, možno desať.

 

 

Deň, keď sa netvárite namosúrene, sa vám nepočíta? Prečo musel myslieť na jej zlostne vypľuté slová? Prečo sa mu jednoducho nevyparili z hlavy, spolu s ostatnými nepotrebnými informáciami?

Lebo sú pravdivé, škeril sa mu kdesi z vnútra zlomyseľný hlások. Pravdivé!

Severus  si priložil prsty na spánky a drobným krúžením postupoval vyššie. Migréna.

Nevedel čo je horšie. Pulzujúca bolesť, alebo výčitky slečny Grangerovej.
Bolesť sa ako obvykle objavila bez výstrahy a surovo sa ho zmocnila.

Hermiona cinkala skleneným miešadlom o stenu kotlíka a nevšímala si ho. Každé cinknutie ho oberalo o kus rovnováhy.

Vstal. Prekonal nával bolesti do hlavy a pomaly odkráčal do malého laboratória.
A ona nehla ani brvou.
V regáli stáli zoradené malé fiolky s elixírmi proti migréne. Dve vysoké, ktoré varil sám, hneď v prvý deň ‚pobytu‘ a vedľa nich štyri nízke, ktoré varila Hermiona, ako dôkaz svojich tvrdení.
Najskôr tvrdohlavo siahol po vyššej, ale ruka mu ostala stáť vo vzduchu. Zaváhal a v dlani zovrel menšiu fľaštičku.
Odlúpil voskovú zátku a privoňal k obsahu. Typickú vôňu podfarboval jemný citrónový závan. Inak jeho citlivý čuch nezaznamenal žiadnu chybu.
Samozrejme že nie! Nie si jediný, čo dokáže uvariť elixír! Posmešný hlások sa snažil prekričať tepanie migrény.

Viac argumentov na oddialenie užitia lieku nemal. Priložil štíhle hrdlo k ústam a nechal obsah vkĺznuť dnu.  Podvedome čakal horký pocit na jazyku, ale ten neprichádzal. Zato bodavá migréna utíchla, sotva sa elixír prelial pažerákom.

So sebazaprením musel v duchu uznať, že argumenty slečny Grangerovej by sa mohli opierať o pár užitočných faktov.

Severus nechal prázdnu fľašku zmiznúť a zadíval sa cez pootvorené dvere na prácou pohltenú Hermionu. Mračila sa, očami metala pomyselné blesky, ale do rúk sa jej rozčúlenie neprenášalo. Opatrne narábala náčiním a pripravovala základ pre Dokrvujúci elixír.

Sakramentská ženská! Zahromžil v duchu a povyberal prísady do elixíru pre Spánok bez snov.

Keď sa oprel o prípravný pult a začal si chystať svoje náčinie, Hermiona zdvihla hlavu a prepálila ho pohľadom.

„Chcete sa zapojiť, alebo ma budete iba kontrolovať?“ šprihla mu do tváre celkom zbytočne.

 

„Spolupráca, slečna Grangerová, iba spolupráca je kľúčom k ceste von. Nie tvrdohlavé trucovanie,“ odvetil pokojne Severus a zapálil plameň pod kotlíkom.

 

„Spolupráca, vravíte?“ ústa mladej ženy sa skrútili. Nechápala, kde sa v nej odrazu berie toľko zlosti, ale zlosť bola odjakživa nelogická emócia a ona ju potrebovala čím skôr niekde vybiť. Nadýchla sa a položila ľavú ruku v bok. „Môžete teda začať s drvením koreňa púpavy a nastrúhaním kostivalu!“

 

„Ale samozrejme,“ zo slov profesora sarkazmus až pretekal, „ak si na prípravu prísad netrúfate,  rád vás zaškolím.“

 

Sklenené miešadlo prudko pleslo o kamennú dosku pultu, nasledované Hermioninou dlaňou. Sklo kvílivo zarinčalo a miešadlo sa rozlomilo na tri kusy.

„Takto to fungovať nebude!“ skríkla rozhorčene a s povzdychom vykúzlila nad zničeným kúskom reparo, „zas ma chcete iba provokovať! Prečo to robíte?“

„Podstatným detailom, slečna Grangerová, je, že tento konflikt ste podnietili sama, ale nepopieram, neostal som vám nič dlžný,“  uškrnul sa Severus a nechal zúriacu Hermionu podísť bližšie, necúvol dokonca ani vtedy, keď mu vyčítavo ďobla ukazovákom doprostred hrude. „Možno sa iba snažím zahnať nudu,“ dodal a úškrn z jeho tváre náhle zmizol.

 

„Vy!“ žena sa nadychovala k slovám, ktoré jej nebolo dopriate vysloviť. Hruď jej klesala a stúpala – verne odzrkadľujúc pulzovanie hnevu.

 

„A možno vás chcem iba umlčať,“ zvážnel Severus a konečne zachytil Hermioninu ruku.

Keď si ju k sebe pritiahol a voľnú ruku jej vplietol do vlasov, jej šokovaný pohľad mu stál za celý čas strávený v nedobrovoľnom väzení.

 

Nebránila sa.

Šok bol mimoriadne nečakaný.  Hermiona by nikdy neuverila, že zažije blízky fyzický kontakt s Majstrom Elixírov.

Napadlo ju, len tak na okraj a veľmi obalené hmlou predsudkov, keď sledovala prácu jeho štíhlych prstov – na mizivý okamih sa na ne pozerala, ako na ruky ktoréhokoľvek iného muža. A pripustila, že sú mimoriadne pôsobivé a zladené v pohyboch s majiteľom.

Teraz jej tie prsty vnoril do vlasov a privádzali ju o rozum jemným krúžením bruškami po pokožke.

 

„Vy…“ zopakovala automaticky, vystrašená reakciou vlastného podvedomia. Len stála a neurobila ani chabý pokus o ústup, ba naopak, primkla sa k nemu a celkom nelogicky si priala zažiť viac.

 

„Áno?“ pobavene zareagoval Severus Snape, skúmavo ju pozorujúc spopod prižmúrených viečok. „Pripravil som Hermionu Grangerovú o reč! Nemal by sa dnešný dátum zapísať do kroniky školy? A čo ešte toto?“ doložil a sklonil hlavu.

 

Keby sa pohla, keby urobila najmenšie odmietavé gesto, pravdepodobne by všetko skončilo iba výhražným pokrčením obočia a nechal by ju stáť, obratú o slovo. Ale ona len poddajne čakala, akoby ho vyzývala k pokračovaniu.

Blížil sa k nej pomaly, sám si nie celkom istý tým, čo robí, ale keď vláčne privrela oči, už prestať nechcel.

Obtrel vlastné pery o jej, akoby ju chcel iba ochutnať, zopakoval pohyb ešte raz a s prekvapením zistil, že jeho pôvodný zámer zlyhal. Chcel vytrestať slečnu Grangerovú, umlčať príval výčitiek prúdiacich z pier, ktorých mäkkosť si práve overoval a nepotrestal nikoho väčšmi, ako seba.

Zdesene stiahol ruky k telu a cúvol jeden krok.

„Neprovokujte ma, slečna Grangerová,“ zavrčal so stiahnutým hrdlom.

 

Vzduch náhle zhustol. Hermiona ostala stáť, niekde v hĺbke mysle sa ozýval slabý hlások a prikazoval tomu nemožne drzému chlapovi streliť poriadne zaucho, ale cestou k ruke, majúcej trest vykonať, zoslabol úplne.

Ale zároveň sa druhý hlások dožadoval pokračovania.

Mätúce požiadavky donútili Hermionu vrátiť sa bez slova k práci na Dokrvujúcom elixíre. A keď po chvíli opatrne zdvihla oči, videla Severusa v zvyčajnom pracovnom zanietení.

Len sa jej zazdalo, že sa o niečo menej ako obvykle mračí.