dome bolo prekvapivé ticho. Možno Molly zvážila, že budú chcieť súkromie, po takom úžasnom odhalení. Nemýlila sa, len dôvod bol úplne opačný.
Hermiona mala sto chutí niečím tresnúť, ale ovládla sa. V hrudi ju tlačila ohromná guča, keď si v Ronovej izbe narýchlo kúzlom balila svoje veci do tašky.
Z prízemie začula zaklapnutie dverí. Ron sa vracal dnu a v nočnom tichu počula, ako si voľačo šomre popod nos. Pôvodne chcela nájsť útočisko v starej Fredovej izbe, ale tá bola smerom, odkiaľ počula Ronove kroky.
Oproti mala svoju izbu Ginny a iste by mala pre ňu pochopenie i miesto na prespatie, ale načo ju rozrušovať. I tak bola dosť nervózna z čakania na príchod dieťaťa.
Troje dverí na konci chodby viedli do izieb po Billovi, Charliem a Percym. Hermiona si nebola presne istá ktorá bola čia, tak narýchlo chňapla po prvej kľučke a vkĺzla do tmy.
Pár krát zažmurkala oproti oknu a počkala kým sa jej oči prispôsobia tme a začne rozoznávať obrysy nábytku. Mohla použiť Lumos, ale nechcela na seba upozorňovať.
Nebolo ťažké zbadať uprostred malej izby siluetu postele, hoci sa jej oči začali zalievať potláčanými slzami.
Pustila tašku z ruky a padla horeznačky na postel.
Namiesto mäkkého vankúša však narazila do niečoho pevného. V posteli už niekto bol. Už už otvárala ústa, ale čiasi dlaň jej zabránila vo výkriku.
„Pokoj, Hermiona, to som iba ja, vpadla si do mojej izby.“
V izbe sa rozsvietila sviečka na nočnom stolíku a užasnutá Hermiona pohliadla do známej tváre.
„Charlie?“ vydýchla prekvapením, len čo mala ústa voľné.
„Koho by si čakala v mojej izbe?“ žmurkol na ňu starší Ronov brat.
„Prepáč, nevedela som, že je to tvoja izba, nevedela som ani, že si sa vrátil,“ habkala na ospravedlnenie Hermiona.
„Nič sa nedeje, prišiel som domov ešte pred tebou, ale zmohla ma únava a časový posun, zaspal som ako drevo,“ pokrčil plecia Charlie a Hermiona si mihote plamienka všimla nové tetovanie na pravom pleci, len si nebola istá, čo znázorňuje.
„Ja, mala by som ísť…“ habkala a oči sa jej proti vôli zaliali slzami.
„Asi to bude vážne, čo?“ Charlie pokynul rukou k jej tvári.
„Ja neviem,“ Hermionou otriasli prvé vzlyky, „Ron a ja sme sa pohádali a …“ nevedela ako pokračovať.
„Hm… počul som vás, mám otvorené okno,“ zamračil sa Charlie.
„Prepáč,“ fňukla Hermiona.
„Za čo prosím ťa? Ty si mi to okno neotvorila,“ snažil sa zľahčiť situáciu Charlie, ale Hermiona sa tvárila čoraz bezradnejšie.
Na chodbe sa ozvali kroky a zvuk otvárania dverí. „Hermiona!“ dožadoval sa svojej snúbenice Ron.
Hermiona strnula a skľúčene pozrela na Charlieho.
Len zľahka pokrútil hlavou a vzal z nočného stolíka prútik. Potichu na dvere zoslal dve kúzla. Prvé dnu nepustilo žiaden zvuk a to druhé dvere bezpečne uzamklo.
„Ďakujem,“ potiahla opäť Hermiona a hoci sa v duchu vyzývala k pokoju, nedarilo sa jej.
„Chceš o tom hovoriť?“ spýtal sa Charlie a posunul sa v posteli tak, aby mala Hermiona viac miesta.
„Ja vlastne neviem,“ vydýchla Hermiona a vďačne si vystrela nohy pred seba, „vôbec neviem čo robiť.“
„Odo mňa nečakaj žiadnu rozumnú radu. Ja a vzťahy,“ uškrnul sa Charlie, ale jeho slová vyzneli duto.
„Možno máš ten správny nadhľad,“ mienila Hermiona.
„Nadhľad?“ Charlie podvihol hlavu, „Hermiona, jediná bytosť ženského pohlavia, ktorá to so mnou vydržala dlhšie ako tri mesiace, je iba Nyra. Môžem ti radiť jedine v tom, ako vzťah nemať.“
„Máš priateľku?“ strnula Hermiona a v srdci pocítila nelogickú žiarlivosť.
„Nie!“ Charlie pozrel na Hermionu, „aj keď to neznie tak zle pre nezasvätených. Nyra je drak,“ dodal na vysvetlenie.
„Drak…“ usmiala sa Hermiona.
„Dračica, presnejšie,“ vyslovil Charlie a v hlase mu bublala hrdosť.
„Porozprávaj mi o nej,“ zašepkala Hermiona a potlačila zívnutie.
„Nuž, Nyra…“ začal, ale vzápätí sa mu hlas zasekol. Nadvihol sa na posteli a pozrel Hermione do očí, pokiaľ mu to len jeho ležiaca poloha dovoľovala, „si si istá, Hermiona? Ty by si mala rozprávať, aby sa ti uľavilo, alebo tak nejako. Vážne nie som dobrý na tieto veci cez vzťahy.“
„Budem v poriadku, naozaj,“ ubezpečovala ho horlivo, „rozprávaj o Nyre. Prosím. Aspoň nemusím myslieť na hádku s Ronom. A zajtra uvidím s jasnou hlavou, či je moje rozhodnutie správne.“
„Chceš ho opustiť?“ hlas Charlieho sa zadrhol.
„Nie,“ vyhŕkla Hermiona, „ja som ho už opustila.“
„A ak ráno všetko uvidíš inak?“
„Poznáš ten pocit, keď niečo robíš už iba zo zvyku? Bez radosti a nadšenia, ktoré si mal na začiatku?“
„Iste,“ prisvedčil Charlie, „to sme zažili asi všetci. Je to čas na zmenu.“
„Tak vidíš…“ vzdychla Hermiona, „teraz už rozprávaj o Nyre.“
„Nyra…,“ Charlie sa nadýchol a pred vnútorným zrakom si vybavil svoju dračiu priateľku, „je to krásne stvorenie. Ruská oceľová zmejka, veľmi vzácny druh, ktorý bol v stredoveku takmer vyhubený.“
„Drakobijský hon, ktorý viedol Gideon zvaný Šialený,“ zahundrala Hermiona, zívla a stisla ruky do pästí.
„Veru ten,“ prikývol Charlie a takmer zabudol dýchať, keď Hermionina hlava klesla na jeho plece. Pomaly, akoby sa bál pristihnutia pri trestnom čine, zdvihol ruku a nechal Hermionu uložiť sa do obliny ramena.
„Rozprávaj…“ šepla Hermiona a zamrvila sa v ponúknutom pohodlí.
„Nuž Nyra…“ Charliemu sa odrazu dýchalo veľmi ťažko. Bratova priateľka, bývalá priateľka – opravil sa ospravedlňujúco, sa k nemu túlila a on si tento fakt vyslovene užíval, „Nyra si nás našla sama. Jedného rána som ju objavil spať pri svojej chate. Nejako prekonala signalizačné kúzla, dračia mágia je obdivuhodná!“
„Nechala sa skrotiť?“ zaujímala sa Hermiona a potlačila ďalšie zívnutie.
„Nechceš už radšej spať? Zamumlal Charlie oproti prameňom kučeravých vlasov.
„O chvíľku iste, ale keď ja rada počúvam tvoje príbehy o drakoch,“ priznala Hermiona.
„Až toľko som ich nerozprával,“ pod Charlieho námietkou bolo počuť isté potešenie.
„Pamätám si všetky,“ uistila ho Hermiona, „povedz mi, ako si ju skrotil?“
„To je práve to, neskrotil. To ona mi dovolila byť s ňou,“ Charlie sa tlmene zasmial, „je to skrátka ženská! Naše prvé stretnutie mi popálila rameno, ďalší pokus o zblíženie odniesli moje vlasy. Potom som zistil, že je ranená, preto bola taká podráždená. Vyliečili sme ju a ona sa rozhodla zostať. Pretože na každého okrem mňa bola útočná, začal som sa o ňu starať.“
„Teba si obľúbila?“
„To by bolo na jej povahu príliš jednoduché, Hermiona. Mňa skrátka ignorovala. Teraz je to už lepšie, aspoň ma toleruje, ale ja si myslím, že tá potvora ma má aspoň trochu rada.“
Charlie sa odmlčal. Od Hermiony počul pravidelné odfukovanie. Zaspala.
„Do kotla!“ dovolil si preriecť celkom potichu krátke zakliatie, ktoré podľa jeho mienenia iba nedostatočne vystihovalo jeho aktuálnu situáciu.
Vrátil sa na pár dní domov, aby si vyčistil hlavu od jednej svojhlavej dračice a hneď v prvý večer mu padne do náruče druhá ženská. No nemám ja šťastie na ženy? Povzdychol si v duchu výsmešne.
Odkedy vedel, že o Hermioninu priazeň sa snaží jeho najmladší brat, zakázal si na ňu myslieť inak, ako na sestru. Chcel sa na ňu pozerať ako na Ginny. Ako na drzú, papuľantú divošku, ktorá si robí čo uzná za vhodné, hoci sa ňou celá rodina snaží manipulovať. Pri Ginny sa dokázal odosobniť. Videl, že z nej rastie príťažlivá žena, ale tam jeho hodnotiace úvahy končili.
Úvahy o Hermione sa zvykli stáčať do prapodivných situácií. A väčšina z nich končila spôsobom, ktorý sa na budúceho švagra a švagrinú nehodil.
A teraz leží vedľa neho
Nuž, braček, svoju šanci si už dostal! Charlie adresoval svoje myšlienky Ronovi a výčitky pustil z hlavy. Siahol za seba po prikrývku a pretiahol ju cez oboch. Pretočil sa na bok a položil druhú ruku cez Hermionu.
Dlho počúval jej pravidelný dych, až napokon i on zaspal.