Pár hodín predtým

 

Alkohol s človekom narobí divy. Nenadarmo sa vraví, že odstraňuje zábrany a dáva možnosť iného pohľadu na problém.

Cez závoj, spletený z dymovej vône kvalitnej whisky, pozeral Lucius Malfoy na ženu, ktorú priviedol medzi starobylé múry Malfoyovského sídla, jeho jediný syn.

 

Nečistokrvná. Napadlo mu okamžite. Výchovou pestovaný podmienený reflex sa len tak odrazu vypnúť nedá. Ale ak by mal byť objektívny, bola to pravda.

 

Horkokrvná. Pozdávalo sa mu oveľa viac, keď milá slečna Grangerová bezostyšne šprihla Dracovi do tváre náčrt manželského života. Uškrnul sa.

 

Odvážna. Pridal na zoznam, keď škrtla nádeje jeho syna, na bezproblémové zahýbanie.

 

Lucius dávno nemal dôvod pre smiech. Dokonca si ani nepamätal, kedy naposledy sa vôbec usmial.

„Synu, tvoja vyvolená sa mi tuším začína pozdávať!“  šokoval vlastného syna vyhlásením a nechal ho napospas vyčíňajúcej čarodejnici.

„Vitajte na Malfoy Manore, slečna Grangerová!“ dovolil si privítať hosťa a definitívne za sebou zavrel dvere.

 

A vôbec nevyzerá na zahodenie. Pridal hodnotenie, celkom súkromného rázu. Práve naopak!

Luciusov smiech ustal. Osud mu predviedol ukážkovú ironickú scénku. Najčistokrvnejší čarodejník a najčistokrvnejšia mukelka, ktorí vďaka Predurčeným zväzkom prepojili svoje životy! Dá sa vôbec vykonať absurdnejšia kombinácia?

No najdesivejšie na celej záležitosti bolo Luciusove poznanie,  že mu viac prekáža Dracova nedôslednosť v myslení, ako voľba konkrétnej manželky. Ani na okamih nepripustil, že by slečna Grangerová splnila svoju hrozbu celibátu v manželstve. Pripadala mu príliš ohnivá, aby podobné vyhrážky myslela vážne.

 

Stúpal po mohutných schodoch rodinného sídla a unášal sa víziou, ako by vypadal jeho život, keby pred čosi vyše dvadsiatimi rokmi použil pri výbere budúcej manželky ktorýkoľvek iný orgán,  než spoločenskou prestížou ohlúpený mozog.

Možno by práve teraz mohol vtrhnúť do spálne milovanej ženy, divoko z nej strhať oblečenie a pomilovať ju na kožušine pred kozubom.
Narcissa by ho prekliala, ani by na ňu nestihol položiť prst. Vycítila by jeho hriešnu myšlienku a zarazila ju v zárodku. A nepohla by pritom ani brvou.

Lucius znechutene zašiel do svojho apartmánu a zamieril rovno k slušne zásobenému baru. Nalial si na dva prsty whisky a zložil sa do svojho kresla. Zadíval sa na kožušinu položenú pred kozubom a oddal sa záplave erotických predstáv, čo by bolo keby nebolo.

Po chvíli upadol do driemot a prebral sa až na trieštivý zvuk rozbíjajúceho sa skla. Pohár mu vykĺzol z prstov a dal bodku za snom o vášnivej divožienke, odetej iba do záplavy hustých vlasov a ochotnej skoro ku každej zvrhlosti.

Stuhnuté a strádajúce telo sa odmietalo zdvihnúť z kresla. Dožadovalo sa pokračovania sna.

 

Lucius si nutne potreboval vylepšiť náladu. Uvažoval nad adekvátnym odreagovaním a vtom sa zarazil. Narcissa ešte nevie, koho si Draco priviedol!

Iste čaká ako kráľovná, že Draco príde prosiť o odpustenie a uistí ju, že napokon požiadal o prepojenie s jednou z navrhnutých kandidátok.
Lenže Draco potreboval spracovať vlastné rozčarovanie.
Ešte by pripadal do úvahy domáci škriatok, ale Narcissa tie úbohé tvory takmer nebrala na vedomie. Komunikovať s nimi, nebodaj sa znížiť k otázkam, alebo dať najavo svoju závislosť od tvora tak nízkeho! Narcissa by radšej vykrvácala, než požiadala o pomoc škriatka. I svoje rozkazy, ktorými riadila chod domácnosti, iba neurčito štekala do priestoru.

 

Bude v šoku, milovaná žena! Luciusova nálada sa zdvihla.

Musí vidieť tvár Narcissy, keď sa dozvie holú pravdu!

Škodoradostný záchvev rozhodol. Lucius vstal, rázne vykročil na chodbu a zaklopal na biele dvere.

Nečakal na pozvanie a vošiel dnu.

 

„Lucius!“ nezúčastnene vypustila z úst pani Malfoy Manoru a bez zakolísania dvíhala k ústam smiešne maličkú šálku z čínskeho porcelánu. Sotva si v nej zmočila hornú peru, položila ju späť, nespustiac z manžela oči. „Čomu vďačím za tvoju prítomnosť?“

 

„Drahá manželka!“ začal Lucius takmer radostne, v predtuche nepeknej scény. Bez opýtania sa posadil na široký taburet a natiahol nohy pred seba. „Iste ti nemohlo ujsť, že dnešný deň je pre nášho syna takpovediac prelomový!“

 

„Drahý manžel,“ jedovatým hlasom odvetila Narcissa a Lucius v ňom jasne počul varovanie, nech ju viac krát neoslovuje drahou manželkou. Bolo mu to jedno.

 

„Tvoj syn, Lucius, nedbal na moje želanie ohľadom výberu budúcej matky dediča rodu. Nuž neostáva mi iné než dúfať, že dnes svoje konanie prehodnotil a zachoval sa v záujme rodiny.“
„Dúfať môžeš, Narcissa,“ prehodil Lucius a doprial si malú pauzu, „náš syn si každopádne vybral!“

 

„Pf,“ pohŕdavo vyfúkla Narcissa a zopakovala komédiu s čajovou šálkou. Lucius sa uškrnul. Chvela sa jej ruka a stavil by čokoľvek za to, že vo vnútri bola šialená zvedavosťou. Narcissa bola skvelá herečka.

 

„Nechceš vedieť koho poctil výsadou, stať sa tvojou nevestou?“ bavil sa pán Malfoy Manoru.

 

„Nie,“ precedila Narcissa cez zuby.

 

„Ale áno,“ Lucius sa naklonil k manželke, „inak by si už dávno ležala v posteli. No ty namiesto toho čakáš a hráš sa na čínsku cisárovnú!“

 

„Čo si to dovoľuješ!“ prskla podráždene blondínka. Odložila nedopitý čaj a zložila ruky do lona. Sedela vystretá, až to muselo byť neprirodzené chrbtici a hoci sa mohla oprieť o vysokú opierku, sedela strnulo ako na taburetke.

 

„Nič, čoho by si sa musela z mojej strany obávať, drahá,“ neodpustil si Lucius na záver výsmešné dvojzmyselné oslovenie.

 

Narcissa nereagovala. Vzala svoju rekvizitu na zamaskovanie nervozity a upila si dúšok čaju. Prstami jemne obopla krehký porcelán a zahrala zaujatie kvetinovým vzorom, ktorý už musela poznať spamäti.

 

Lucius mal sto chutí zdrapiť ju za tie vznešené plecia a triasť ňou dovtedy kým by neprecitla.  No plán mal zásadnú chybu. Mal byť vykonaný zhruba dvadsať rokov dozadu. Dnes by bez pochyby nedokázal oceniť prítomnosť Narcissy, ako skutočnej manželky.

Pokrútil v nepochopení hlavou a odrazu si uvedomil, že mu žena sediaca oproti nestojí ani za to, aby si vychutnal pocit zadosťučinenia, keď ju vyvedie z rovnováhy.

Postavil sa a hodlal bez slova odísť.

 

„Lucius, opúšťam ťa,“ primrazili ho tesne pred dverami tiché slová.

 

„Ach, skutočne?“ otočil sa na päte. Takmer sa jej podarilo ho zaskočiť.
Prekliata ženská! Lucius banoval, že sám nenavrhol rozvod už dávnejšie.
„Žil som roky v mylnej domnienke, že si ma opustila už po našej svadbe!“ Donútil sa vysloviť ľadovo, pretože inak by Narcissa zbadala v jeho hlase úľavu.

 

„Požiadala som svojho právnika, aby ti zajtra doručil rozvodové dokumenty na podpísanie,“ pokračovala Narcissa bežným konverzačným tónom.

 

„Dokonca máš svojho rozvodového právnika!“ pokrčil peru Lucius. „Vidím, že si nezaháľala, kým tvoj syn…“

 

„Draca do toho nepleť!“ ostro vyhŕkla Narcissa, v rozpore s doterajším pokojom. „Svoj postoj k nemu zvážim, keď mi predstaví svoju nastávajúcu.“

 

„Svoj postoj?!“ zvýšil hlas i Lucius. „Je to tvoj syn! A nestál ti ani za minimálny záujem, nebola si schopná privítať ho doma!“

„Všetko závisí od jeho rozhodnutia,“ precedila Narcissa opäť chladne.

 

„Mrcha!“ zašomral Lucius. „Pošli za mnou svojho právnika, ak bude mať dostatok odvahy. Dokumenty ti podpíšem, len nečakaj, že uvidíš niečo z malfoyovského majetku!“

 

„Tc!“ odfúkla si urazene Narcissa, nedbajúc na vychovanie a svoju afektovanú pozornosť upriamila k čajovému servisu.

 

Lucius sa pousmial. Počkal, kým si Narcissa naleje do miniatúrnej šálky čaj a nechal ju podvihnúť si ju k perám. Okrem toho, že množstvo vypitého čaju jej pokojnú noc neprinesie, napokon sa predsa len rozhodol pridať dezert.

„Mala by si vedieť drahá, že Draco zvolil Hermionu Grangerovú.“

 

Nastalo ticho. Lucius by prisahal, že Narcissa prestala i dýchať. Zbledla, ako len to pri jej priesvitnej pleti išlo a niekoľko sekúnd sa nedialo vôbec nič.

Lucius siahol po kľučke dverí spokojný s faktom, že pripravil Narcissu o reč a snáď i o pokoj, keď začul zvuk, akoby pukla škrupina vajca.

Šálka v Narcissiných dlaniach praskla a čaj sa lial po jej hodvábnom habite temne zelenej farby. Okamžite vsakoval a vytváral nechutné tmavé škvrny.

 

„Ako sa opovažuješ?“ zjačala vysokým hlasom, „Môj syn by nikdy…“ nedohovorila. Hlas sa jej zadrhol kdesi v hrudi a zmohla sa iba na priškrtené vydýchnutie. Položila kusy šálky na tanierik a zaborila pichľavý pohľad do svojho manžela. Čelo jej doposiaľ neskrivila jediná vráska, len oči a tuho zovreté ústa prezrádzali vnútorné pohnutie.

 

„Gratulujem, drahá!“ teatrálne zatlieskal Lucius. Uškŕňal sa. Vedel, že Narcissu úsmevom vydráždi. Chcel ju donútiť aby zúrila, chcel aby sa konečne prestala ovládať. Chcel… Pravdepodobne sa ňou chcel nechať zabiť, ale aspoň by pred smrťou zažil vzrušenie s vlastnou ženou. „Si schopná emócie!“

 

„Lužeš mi!“  piskľavý tón Luciusa uistil, že existuje ešte nepríjemnejší zvuk ako jačanie.

 

„Ako myslíš, drahá,“ úmyselne prilieval olej do ohňa.

 

„Ty bastard,“ Narcissa po ňom mrštila brokátový vankúš so strapcami. Lucius vytiahol prútik a vankúš v letku transformoval na prázdny zvitok pergamenu.

 

„Drahá, nezabúdaj na dobrú výchovu,“ poučil ju Lucius.

 

„Draco by nikdy…“ pokračovala v záchvate Narcissa, ale Lucius nepotreboval vidieť, ani počuť viac. Dnes predsa len nebol vhodný deň na umieranie. Otvoril dvere a tentoraz pred letiacim vankúšom uskočil. Vyšiel na chodbu a cestou ho sprevádzali Narcissine slová: „Nikdy by neklesol tak hlboko, aby si na krk uviazal odpornú, nečistokrvnú humusáčku!“

 

„Mýliš sa, Narcissa,“ rozhodol sa Lucius pre odpoveď, ktorá Narcissu iste rozhnevá do takej miery, že bude musieť pred ňou bezpečne zakúzliť dvere svojho apatrmánu, aby ho v spánku neprebodla, „Draco to napriek tvojim neužitočným radám urobil a ja jeho rozhodnutie schvaľujem!“

 

Zaklapol biele dvere a uvrhol na ne bariérové kúzlo. Mohlo by Narcissu nepatrne zdržať a dať mu pár sekúnd času.

Sotva počuteľný šuchot prinútil Luciusa zbystriť a namieriť prútik do tmavého zákutia chodby. Lumos!

 

„Slečna Grangerová!“ zamračil sa. Skutočne pred ním stál dôvod výbuchu nervov jeho takmer bývalej manželky a ak urýchlene niečo neurobí, tak i slečna Grangerová by sa mohla stať len bývalou. Natiahol k nej ruku, „Poďte!“

 

„Nedotýkajte sa ma!“ zasipela Hermiona zdesene. Biele dvere Narcissinej izby zažiarili na žlto a vzduchom preletelo pár iskier. Namierila na dvere svoj prútik.

 

„Nedajte sa vysmiať!“ vyprskol Lucius, schytil ju okolo pása a doslova vniesol do náprotivných dverí. Postavil Hermionu na koberec a priložil dlaň na vnútorné čalúnenie. Zamumlal zaklínadlo a vykreslil prútikom zložitý obrazec.

 

Vzápätí na dvere niečo z vonku narazilo, ale ochrana držala dobre.

 

„Vy ste ma uniesli? Je mi jasné, na koho sa podal Draco!“ rozohnila sa Hermiona, ale Lucius len podvihol obočie.

 

„Nezdá sa vám, slečna Grangerová, že za týmito dverami je atmosféra ohrozujúca život?“

 

„Viem si poradiť,“ nedala sa Hermiona.

 

„Ale ona,“ kývol hlavou k dverám, ktorými otriasol ďalší úder, „tak trochu stratila nervy.“

 

„A vy si s ňou neviete poradiť? Museli ste utiecť?“

 

„Slečna Grangerová, nepodceňujte ma,“ Lucius pokrútil hlavou, „ale netúžim po osobnom stretnutí s Azkabanským dementorom za vraždu manželky.“ O maličkom fakte, že pred pár minútami takmer dobrovoľne umrel Narcissinou rukou, pomlčal.

 

„Ako dlho ma chcete zadržiavať?“

 

„Kým sa Dracova matka nerozhodne svoju čiernu hodinku uzavrieť.“

 

„Museli ste ju poriadne nahnevať, že sa vám snaží zakrútiť krkom!“

 

„Myslím, že tou príčinou ste vy, slečna Grangerová.“

 

„Ja?! Nič som jej neurobila!“

 

„Niekoho viniť musí a na Draca by nesiahla.“

 

„Ale ona predsa nevie, že som vo vašich izbách.“

 

„Nuž, bol som poslom zlých správ, prvý hnev obrátila voči mne.“

 

„Potom pôjde po mne?“

 

„Vidíte, slečna Grangerová, zachránil som vás dnes dva krát. Ak by vás našla vo vašej izbe…“

 

„Viem sa brániť!“

 

Lucius neodpovedal. Uškrnul sa a myslel si svoje. Nepochyboval, že by slečna Grangerová obstála v súboji, ale Narcissa by mala výhodu domáceho prostredia a moment prekvapenia.

Stávku na víťaza by neuzatváral, no rozhodne potreboval ďalšiu dávku dobrého alkoholu. V deň ako je tento, nemôže ísť do postele triezvy. Dnes sa definitívne končí fraška, v ktorú sa zvrhlo jeho manželstvo. A objavila sa slečna Grangerová.

Zagánil na prázdnu fľašu od whisky a nalial si staroogdenskej. Pár hltmi obsah pohára vpravil do seba. Vzal karafu a opäť si nalial. Až keď pohár dvíhal k perám, spomenul si že má hosťa.

 

„Dáte si so mnou?“ pokynul pohárom oproti Hermione.

 

„Nie! Teda, myslím…“ Hermiona ostala zaskočená, „pokojne si poslúžte, ja nepijem.“

 

„Nepijete všeobecene, alebo nepijete s Luciusom Malfoyom?“ svetlovlasý muž naklonil hlavu nabok a podrobil dievča oproti sebe skúmavému pohľadu. Mala na sebe len nočnú košeľu po kolená a na nej prehodený sveter. V prstoch stískala prútik a pôsobila dojmom človeka strateného v tmavom lese.

 

„Všeobecne,“ uisťovala ho, azda až prihorlivo.

 

„Aké tragické!“ Lucius napriek Hermioniným slovám naplnil i druhý pohár a pokrútil ním pred očami. „Dnes potrebujete dúšok na posilnenie a nie neberiem ako konečné slovo.“

 

Hermiona sledovala prevaľujúcu sa tekutinu v skle. Luciusov pohľad ju privádzal do rozpakov a než by ho mala znášať dlhšie, schytila pohár do ruky a pritiahla ho k sebe.

 

„Urobte si pohodlie, slečna Grangerová,“ Lucius sa bez rozpakov posadil na jednu z pohoviek a pohodil rukou.

 

Hermiona urobila váhavý krok a vtedy si uvedomila svoju situáciu. Ušla od jedného Malfoya, aby ostala uväznená s druhým. Aké ironické!

Ale tento Malfoy sa na nej nesnažil testovať svoju potenciu. Predsa si len sadla do kresla, čím ďalej od Luciusa a ukradomky ho pozorovala. Oblečený mal rovnaký kabátec ako poobede, vyzeral unavený, mĺkvy, zrejme mierne pripitý a paradoxne neškodný. Pôsobivá zmena, oproti časom minulým, kedy prskal jedovaté sliny ešte sa ani poriadne neobjavil vo dverách.

 

„K akému záveru ste prišli, slečna Grangerová?“ obrátil sa priamo na ňu Lucius a hlas sa mu miestami lámal do unaveného chripotu.

 

„Čo, prosím?“ Nachytal ju pri špehovaní ako malú, ale nemohla si pomôcť.

 

„Pozorovali ste ma,“ prehodil Lucius, „váš skúmavý pohľad mi takmer prepálil dieru do krku.“

 

„Prepáčte,“ zamumlala a odložila nedotknutý pohár s tekutinou na stolík.

 

Neodpovedal. Bol roztrpčený a slovný súboj s rovnako, ak nie i horšie, naladenou slečnou Grangerovou, mu nepripadal ako vhodný dialóg pred spánkom.
Dnešný deň by si rozhodne nechcel zopakovať, hoci mu priniesol slobodu. Cena za ňu bude iste primeraná Narcissinej urazenej pýche a jeho vlastnej schopnosti ustrážiť okolnosti, aby sa vyvíjali priaznivo.

 

Hermiona premáhala driemoty. Prekliaty Draco! Keby dnes zvolil ktorúkoľvek inú čarodejnicu, nesedela by zabarikádovaná s Luciusom Malfoyom a nečelila ďalšej šialenej z rodu Blackov.  No potom si spomenula na zošúvereného čarodejníka a striasla sa. Mala vôbec nejakú šancu na normálny vzťah?

Nedokázala udržať viečka otvorené. Oťažievali stále viac a viac a keď jej napokon klesla i hlava a zaborila sa do mäkkého čalúnenia opierky kresla, ponorila sa Hermiona do ríše snov.

Jej posledné myšlienky ktoré ešte mali aký taký zmysel, patrili Dracovi. Ak už má byť jej osudom prežiť s ním nejaký čas postará sa, aby jeho celibát ostal nepoškvrnený.

Na záver priplávala ešte jedna myšlienka a tá už toľko zadosťučinenia nepriniesla.

Dracov celibát, bude i jej celibátom.