„Blbé predurčené zväzky!“ hromžila Hermiona pri vybaľovaní osobných vecí. Našťastie, nemusela zdieľať spoločnú izbu s Dracom, z nejakého dôvodu bolo možné, aby mala vlastnú.  Znechucovali ju spojovacie dvere, za ktorými hlasno vyjadroval svoje neutešené sexuálne vyhliadky Draco, ale predsa len to boli zatvorené dvere.

Pomyslenie na spoločnú posteľ ju napĺňalo hrôzou.

Škriatkovia jej priniesli veci zo spoločného bytu s Harrym, ale nedovolila im, aby ich aj ukladali. Mala v izbe vlastný šatník, rozmerov bývalej spálne a obsah kufra mohol zabrať tak jeden a pol police. Prázdny šatník sa jej vyslovene posmieval.
Ale čo bolo aspoň trochu potešujúce, v batožine našla priložený list od Ginny.

Milá Hermiona,

nedokážem Ti ani poďakovať za to, čo si pre nás urobila.
Budem na Teba myslieť a snáď sa čoskoro uvidíme.

Ginny

Ypsilon na podpise bol natiahnutý a zaškrabnutý do pergamenu. Ginny určite písala narýchlo a pravdepodobne v šoku keď zistila, kam škriatkovia berú všetky Hermionine osobné veci. Ale ani slovom sa nezmienila, čo si o spojení myslí.
Hermiona s povzdychom usúdila, že priateľka radšej nenapísala nič. Čo by aj mohla?
Zaželať úprimnú sústrasť? Prezradiť adresu lekárne s tichými a nenápadnými jedmi? Dopísať kontakt na nájomného vraha?

Hermiona sa zasmiala do šera izby. Ani si poriadne nevšimla, kedy sa zvečerilo.
Ako jej Draco ukázal izbu, neopustila ju. Presnejšie by bolo, že do nej hrubo strčil cestou po chodbe a zahundral niečo ako : „Tam budeš bývať“ a zmizol vo svojej izbe.
Domáci škriatok jej doniesol obed i večeru, ale sotva sa jedla dotkla. Ten istý škriatok podnosy s obedom i večerou aj odniesol a tváril sa, akoby bola priestranná izba celkom prázdna.

Hermiona si ho nevšímala.
Nevrlý škriatok nebol v túto chvíľu dôležitý. V duchu zahromžila na Dracovu adresu. Radšej jej mal hneď ukázať, kde sa nachádza knižnica.
Ale on dal radšej priechod svojej zlosti a vyhliadkam na manželstvo v celibáte. Typický chlap! Ako náhle ide o sex, mozog prestáva fungovať!
„Dokelu!“ utrúsila Hermiona namrzene. Dnešný deň skrátka skončí bez štipky nádeje.

Vzala si nočnú košeľu a zamierila do kúpeľne.

K izbe patrila priestranná samostatná kúpeľňa. Nestrašili v nej žiadne spojovacie dvere – našťastie.
Uprostred trónila obrovská zapustená vaňa s chrličom, ktorým sa napúšťala voda, dookola lemovaná béžovými dlaždicami. Na stenách viseli zrkadlá a police, ale Hermionu zaujímala prednostne vaňa. Dotkla sa hlavy chrliča a vaňa sa začala plniť vodou, teplou akurát pre ňu. A sotva pomyslela na penu s vôňou jahôd, chrlič pridal k vode i ružové bublinky.

V okamihu sa zobliekla a vkĺzla do vane.
Áno! Toto bol jediný jasný bod na temnom plátne dnešného dňa! Voda príjemne obmývala jej telo a uvoľňovala stuhnuté svaly.
Začarovaná voda nechladla a Hermiona na chvíľku zadriemala.

Prebúdzala sa len pomaly. Relax vo vani bol príliš dobrý na to, aby rýchlo vstala a čelila realite. Zívla, ponaťahovala sa a s nevôľou sa zdvihla z ružovej peny. Bola si istá že zaspí, len čo sa dotkne prikrývok postele, ale ako otvorila dvere kúpeľne, spánok ju nadobro prešiel.

„Draco, čo robíš v mojej posteli?“ osopila sa na nevítaného hosťa.
„Čakám na teba,“ vyslovil Draco s námahou. Svoj žiaľ musel zaliať minimálne jednou fľašou staroogdenskej.
„Čakáš zbytočne,“ vyprskla Hermiona a narýchlo si cez nočnú košeľu obliekla sveter.
„Nebuď purdérna,“ pošmykol sa Dracovi jazyk.
„Nuž, rozhodne nie som prudérna, ale myslím, že si mi jasne vysvetlil svoj postoj ku mne a ja nemám dôvod na ňom čokoľvek meniť!“
Draco sa ťarbavo postavil a kým Hermiona zvažovala či je lepší nápad kričať o pomoc, alebo v nočnej košeli vybehnúť na chodbu, stál pri nej a rukou ju objal okolo pása.
„Ale mohla by si zmeniť,“ zamumlal jej opileckým hlasom do vlasov a druhou rukou drzo zašmátral pod svetrom.

„Pusti ma!“ skríkla Hermiona, udrela ho do pleca a spomenula si na prútik, odložený na sklenenej polici pod zrkadlom v kúpeľni.

Iba sa zasmial. Pevnejšie si ju k sebe privinul a uchopil pod bradou. Bol od nej vyšší o dobrú hlavu a fyzicky omnoho silnejší, nerobilo mu problém udržať ju a prinútiť k bozku, aj keď sa snažila vymaniť.
Hermione sa zakrútila hlava. Draco ju drvil ako vo zveráku a ruku, ktorou ho mlátila do pleca, sotva registroval. Navyše jej do tváre vydychoval vzduch, presýtený režnou.
Nedbal na jej protesty a surovo ju pobozkal. Tvrdo tlačil na dievčenské ústa, kým sa mu nepodarilo prebojovať jazykom dnu.
Hermionu napadla spásna myšlienka a chystala sa ho pohrýzť, nedbajúc na to že by ho pravdepodobne pekne rozčúlila, ale tlak odrazu prestal a Draco odstúpil.
„Grangerová!“ skríkol zdesene a škaredo zazeral smerom na svoje mužské partie, „ani so mnou nehneš!“

„Vďaka Merlinovi!“ vydýchla Hermiona a pomyslela si, že v jeho momentálnej impotencii má svoj podiel i staroogdenská, ale nechala si svoje postrehy pre seba.
„Posraný celibát!“ hromžil Draco a zamieril do svojej izby. Zatresol za sebou spojovacie dvere a v tej chvíli nemala Hermiona na spánok najmenšie pomyslenie. Vrátila sa po prútik a zasunula si ho do svetra pre prípad, že by sa Draco rozhodol vrátiť.

„Knižnica,“ zašepkala si spásne popod nos a bolo jej jedno, ktorá hodina práve vládne noci. Pritiahla si opasok na svetri a otvorila dvere, vedúce na chodbu.

Nechala sa viesť intuíciou. Knižnice obyčajne bývali v centre stavieb, pretože potrebovali priestor do výšky a nepochybovala, že knižnica na Malfoy Manore je využitá do posledného miestočka. Musí sa vrátiť chodbou, ktorou ju priviedol Draco a mala by sa dostať presne do stredu domu.
Vonku už panovala hlboká noc a na stenách v širokých rozstupoch svietili fakle. Oheň v nich bol magický, takmer neblikal a osvetľoval akurát taký kus podlahy, kým človek došiel k druhej fakli.

Hermiona našľapovala potichu, ale starý dom mal svoje vlastné zvuky. Opatrné dievčenské kroky poľahky splynuli s praskaním drevených trámov a starých múrov. A ktovie čoho ešte.

K ušiam jej odrazu doľahli tlmené zvuky rozhovoru. Nie, vlastne to znelo ako hádka.
Urobila pár krokov a zvuky sa stávali zreteľnejšími. Keď jej zdravý rozum zavelil zvrtnúť sa na päte a nepokúšať sa odhaliť identitu aktérov, dvere jednej z izieb sa prudko rozleteli a chodbu osvietil široký pruh svetla.

Hermiona sotva stihla uskočiť do tieňa a vo vrecku nahmatať svoj prútik.