„Otče,“ Draco pokynul hlavou k Malfoyovi staršiemu. Prebehol pohľadom miestnosť a  hľadal matku. Ako ju poznal, nepredpokladal že by ho netrpezlivo vyčkávala pri okne, no predsa…

Sofa v ktorej zvykla sedávať, bola prázdna. Z úst mu unikol sotva badateľný povzdych a svoju pozornosť upriamil na prichádzajúcu Hermionu.

 

„Vitaj, synu,“ prehodil nedotknuto Lucius, stojaci pri stolíku s alkoholom.
Jeho slová splynuli s obrovským priestorom prijímacieho salónu, ktorý iste slúžil najmä na ohromenie návštevníka.

 

Naoko pokojné slová, ktoré Lucius venoval svojmu synovi, len sťažka obsiahli skutočný stav vnútra. Nesúhlasil s rozhodnutím ministra mágie a jeho návrhom Predurčených zväzkov. No jeho osobný vplyv na ministerstve už nemal váhu predošlých rokov.
Nová doba, noví ľudia a Luciusove právomoci sa scvrkli len na plochu jeho kancelárie. Pri hlasovaní mal jediné právo – pridať svoj hlas na stranu pre ktorú sa rozhodol, ale nik mu nezaručil, že strana i vyhrá.

Za iných okolností by mu bolo srdečne jedno, či ministerstvo vyhlási obdobu výnimočného stavu a presadí prastarú mágiu Predurčených zväzkov.

Keby Draco ešte stále nebol bez partnerky.

Rozhodne by sa neznížil do role dohadzovača, dokonca sám Dracovi radil, neponáhľať sa vo výbere a užiť si pestrej ponuky, no prvé rokovania o návrhu ho prinútili rady prehodnotiť.

Tvrdohlavá povaha jediného syna brala možnú hrozbu na ľahkú váhu. Draco ani neuvažoval o zmene stavu na manželský, len neustále tvrdil, že vie čo robí.

 

Dnes  všetkých nezadaných čarodejníkov zhromaždili na ministerstve, aby sa zúčastnili voľby partnera.

Lucius dúfal, že Draco má aspoň toľko rozumu, aby si za manželku zvolil dcéru rodiny, ktorá by bola hodna prijatia do rodu Malfoyovcov, no zároveň si želal, aby sa nenechal zmiasť dokonalosťou jej rodokmeňa.
Po troch pohároch pálivej whisky sa jeho úvahy o budúcej neveste zúžili na peknú tváričku, obstojnú figúru a vášnivú povahu.

Bolestivo si pripomenul, že jeho vlastná voľba, ktorá pred rokmi padla na potomka spoločensky uznávanej rodiny, bola celkom scestná a s výnimkou syna, mu nepriniesla nič pozitívne.

 

V duchu tradícií ‚lepších‘ rodín, Narcissa osobne vybrala dve kandidátky na manželstvo, ktoré prešli jej prapodivnými kritériami.

Draco ich zosmiešnil za pár sekúnd. Odmietol sa s nimi stretnúť na oficiálnom obede, aj keď sa mal konať na neutrálnej pôde známeho muklovského hotela, s počtom hviezdičiek vyšším, ako súhvezdie Veľkej i Malej Medvedice dohromady.

V tomto bode mu Lucius rozhodnutie nezazlieval. Obe kandidátky boli z rovnakého cesta, ako jeho ‚milovaná‘ manželka – dokonale reprezentatívne a vychované, s bezchybným rodokmeňom chovného maguára a povahou arktického ľadovca.

Urazená Narcissa ostala na protest zatvorená vo svojej spálni a odmietala vyjsť.

 

Lucius akosi čakal, že Dracov návrat sa ponesie v duchu zadosťučinenia. Keď počul buchnúť vchodové dvere, napäto odrátaval sekundy.

Dvere salónu sa razantne otvorili.

Draco vošiel dnu a jeho spoločníčka Luciusa takmer pripravila o dôveru vo vlastný zrak.

 

V prvom momente ju nespoznal.  Výškou tak akurát, možno o chlp menej, postavou, zaoblenou presne na miestach, ktoré potešia mužské oko i ruku, ho zmiatla. Pohľad na záplavu neskrotných vlasov pripomenul niečo známe a až napokon zapátral v črtách tváre.

 

„Slečna Grangerová!“ vkladal do slov chladný pokoj, ale prekvapenie nezaprel.

 

„Otče,“ pripomenul svoju osobu Draco a takmer zlomyseľne sa uškrnul, „predstavovanie je zbytočné. Vidím, že sa poznáte.“

 

„Pán Malfoy,“ vrátila oslovenie namiesto pozdravu Hermiona. Neuhla pohľadom ani kúsok a vzdorovito sa vpíjala Malfoyovi staršiemu do očí. Lucius opätoval nevyslovený súboj, no skoro usúdil, že slečna Grangerová nepovolí. Obrátil sa preto na syna.

 

„Nuž, prekvapil si ma, Draco,“ Lucius pôsobil mierne zmäteným dojmom, „nevedel som, že ty a slečna Grangerová…“

 

„Nechodíme spolu, ani nás neviažu romantické city, ak si mal na mysli niečo podobné, otče,“ prerušil ho Draco razantne a siahol po brúsenej karafe s čírym obsahom. Nalial si za pohárik a ani ho nenapadlo, ponúknuť nastávajúcu manželku.

 

„Ako teda…“ Lucius urobil rozpačité gesto rukami a premeral si Hermionu.

 

„Áno!“ prebrala sa z počiatočného mlčania Hermiona. Netešilo ju počúvať o sebe ako o tovare na trhu. „Tento maličký detail by zaujímal i mňa!“
„Detail? Čo konkrétne máš na mysli, Grangerová?“ Draco si doprial hlt staroogdenskej režnej a Hermioninu otázku plánoval s výsmechom zadupať pod zem.

 

„Náš manželský život, predsa!“ vyriekla ostro Hermiona a Lucius sa popod fúz uškrnul.

 

„Už som ti to predsa vysvetlil,“ znudene pokrčil plecia Draco a pohodlne sa usadil v matkinej sofa.

 

„Nuž potom,“ Hermiona bojovne vysunula bradu a skrížila si ruky na prsiach, „potom by si sa mal pripraviť na život v celibáte!“

 

„Iste,“ zahundral Draco otrávene a upil si dlhý dúšok tekutiny.

 

„Ak by si sa zaujímal aj o niečo iné, ako o stav flóry v širokom okolí vedel by si, že Predurčené zväzky neveru netolerujú! Od momentu ako si zvolíš  partnerku, nebudeš schopný spať s inou, ako s ňou!“

 

Dracovi v šoku z poznania zabehla režná. Zbledol, chytil sa za krk a dusivo sa rozkašľal. Lucius pozorne sledoval scénu a po odznení posledného slova  krutého vyhlásenia sa rozosmial.

Zdrvený dedič malfoyovského panstva sa po pár neúspešných pokusoch voľne nadýchol a hodil zamračený pohľad na otca. Potom sa vyčítavo otočil k Hermione.

„Vedela si to a nič si mi nepovedala?!“

 

„Vedela som to,“ riekla pokojne a s náznakom dobre načasovanej pomsty v hlase. Lucius sa stále pochechtával a to ju miatlo. Nikdy ho nevidela smiať sa. Pohŕdavý úškrn v jeho tvári videla viackrát – úsmev, ktorý pramenil zo skutočného pobavenia – ani raz.

 

„V tom prípade, musíme nájsť východisko čím skôr!“  Draco do seba obrátil zvyšok staroogdenskej a ako námesačný sa vybral naliať si novú dávku.

 

„Musíme?“ vyprskla Hermiona. „A zahŕňa ono slovo aj teba, alebo to znamená, že budem makať dvakrát viac?!“

 

Draco neurčito rozhodil rukami a strategicky mlčal.

 

Lucius nanovo prepadol smiechu, „Synu, tvoja vyvolená sa mi tuším začína pozdávať!“ vyhlásil a vykročil smerom k dverám. Kým za nimi celkom zmizol, blahosklonne riekol k Hermione: „Vitajte na Malfoy Manore, slečna Grangerová!“

 

„Bastard!“ uľavil si Draco a mrštil poloprázdny pohár o dvere. Zmes čírej tekutiny a črepín sa rozprskla až k Hermione.

 

„Je ti lepšie, drahý?“ dovolila si vzhľadom na situáciu ironickú dôvernosť a s výrazom znechutenia zakúzlila reparo. Nie, nezáležalo jej na udržiavaní poriadku na Manore, ani si nechcela začať budovať reputáciu domácej panej, prosto potrebovala Dracovi hodiť do očí jeho detinské a nepremyslené chovanie, ktoré ju dostalo do nepríjemnej situácie. Ťažký sklenený pohár plavne pristál v ženskej ruke a ona ho pomaly, s úškrnom na tvári, položila na stolík, vedľa slušnej zásoby fliaš a karáf s alkoholom.

 

„Dopekla, Grangerová, vieš čo to znamená?“ zanariakal Draco.

 

„Áno,“ kývla Hermiona a hoci nezvykla bývať zlomyseľná, práve sa rozhodla že je načase vychutnať si jedovaté sliny, „znamená to, že tvoj malý kamarát zrejme dotancoval!“