Minister Bungler konečne vyhlásil mená rodov s právom prvého výberu. Škrípavým hlasom prečítal pár mien a spokojne si založil ruky na prsiach. Prastará asistentka mu podala pohár vody na zvlaženie úst a vymenila pergameny na pulte. Zoznam rodov s právom druhého výberu.
Hermiona sa podivila, keď na prvom mieste menovali rod Malfoyovcov. Ako je možné, že ten záletník Draco je ešte slobodný? Alebo je práve preto slobodný? Dopredu ľutovala nešťastnicu, ktorú si ten slizolinčan zvolí. Radšej by dobrovoľne strávila celý život trestami u Snapea v žalároch, ako byť zviazaná s rodom Malfoy. S Dracom!
Svoje meno začula niekde uprostred kandidátov tretej skupiny, bez možnosti výberu. Skvelé! Jej život práve povýšil na hodnotu budúcej rozširovateľky kúzelníckej populácie. A vďaka sile mágie starého práva, nemala inú možnosť, ako súhlasiť.
Preletela pohľadom po zhromaždených čarodejníkoch. Spodná veková hranica sedemnásť rokov, horná neurčená. S odporom sa striasla, keď jej akýsi zošúverený čarodejník v obdranom habite poslal vzdušný bozk.
Zavrela oči a vzývala pre zmenu Krišnu s Kálí, aby k nej boli milosrdní.
„Volím, Hermionu Grangerovú!“ zahrmelo sálou a Hermioniným ušiam znel tón hlasu bolestivo povedome. Podvihla viečka, aby pred sebou uvidela ustupujúcich čarodejníkov, tvoriacich jej úzky špalier k vyvolávateľovi.
Zošúverený čarodejník namosúrene udrel päsťou do otvorenej dlane a zahundral pár nelichotivých slov.
Hermiona kráčala cez uličku hanby ako ovca na porážku a ani nemusela zdvihnúť hlavu aby sa uistila, že hlas skutočne patrí Dracovi Malfoyovi.
Dvaja ministerskí tajomníci sa k nej pripojili a doviedli ju k nemu. Oboch ich odprevadili pred ministra Bunglera a Hermione sa zazdalo, že si starý pán premnel ruky potešením.
V okamihu ako tajomník vložili ľadovú dievčenskú ruku do rovnako ľadovej mužskej, na pergamene levitujúcom pred nimi sa objavil v starej angličtine spísaný záväzok.
Rody Granger a Malfoy, boli neodvolateľne prepojené.
Hermiona s nevôľou naprázdno preglgla.
Draco na viac nečakal. S podivným úsmevom na perách vzal Hermionu okolo pliec. V jeho dotyku nebolo nič z nežného gesta ochrancu, pritiahol ju k sebe a oboch preniesol na pozemky patriace k Malfoy Manoru.
Ocitli sa uprostred dokonalého polkruhu, starostlivo vystrihaného z vtáčieho zobu. Hermiona zamrkala očami okolo seba, v diaľke zbadala mohutnú stavbu rodinného sídla rodu Malfoy, zasadenú do obrovskej záhrady, sčasti v anglickom a sčasti vo francúzskom štýle.
„Si ohromená, čo?“ prehovoril k nej nadutým tónom Draco. „Buď mi vďačná, práve si sa stala toho súčasťou!“
„Vďačná?“ Hermionina apatia bola razom preč, „Za väzenie? A s tebou na dôvažok?“
„Preháňaš!“ Draco odohnal imaginárnu muchu spred nosa a odfrkol si.
„To určite!“ zahundrala zlostne Hermiona. Vlna vzdoru sa v nej dvíhala ako príliv, priťahovaný Dracovou bohorovnou istotou, že by mala skákať dva metre od zeme samou radosťou, ohromená poctou stať sa pani Malfoyovou.
„Čo sa ti nezdá, byť zviazaná s rodom Malfoy?“ podvihol Draco obočie.
„Všetko!“ vyprskla Hermiona podráždene.
„Tak dobre,“ podvihol Draco ruky dlaňami oproti Hermione a jeho črty nepatrne zmäkli, „ani mne sa nepozdáva táto maškaráda!“
„Môžem dúfať, Malfoy, že máš niekde nejakého brata? Geneticky diametrálne odlišného od teba?“ Hermionu zaskočil náhly zvrat v Dracovom chovaní, sympatie v nej však neprebudil. Myšlienka na prípadný spoločný život ju desila.
„Dúfať môžeš, Grangerová, hoci si nemyslím, žeby môj otec bol natoľko hlúpy,“ sebaisto odsekol Draco.
„Nádej umiera posledná,“ vrátila mu smeč.
„Iste. Nevieš si predstaviť, ako by som momentálne ocenil jeden jeho nepovšimnutý prešľap,“ ohrnul nos.
„Pripúšťaš teda…“ radšej by si vzala samotného diabla, ako nočnú moru svojich školských rokov.
„Nie! Samozrejme že nie! Lucius Malfoy spoločenské prešľapy nerobí!“ zdôraznil sebaisto Draco.
„Prečo teda tvoja voľba padla na mňa, keď sa jej teraz zúfalo brániš?“ zmenila nepatrne tému Hermiona vidiac, že v potenciálnom ľavobočkovi záchranu nenájde.
„Slovo ‚zúfalstvo‘ v mojom slovníku absentuje!“ pohodil Draco dôležito rukou.
„Ale tvoj výraz vypadá presne tak!“ rýpla si do jeho nafúknutej dôležitosti Hermiona.
„Evidentne ti unikajú drobné odtienky odlišností…“
„Malfoy, prestaň zo seba robiť šaša a normálne vysyp o čo ide! S rovnakým potešením by som sa i ja vyvliekla z tejto stupídnej situácie!“
„A vraj ja rozprávam nenormálne!“
„Malfoy, nerozčuľuj ma, lebo ti tresnem!“
„Si agresívna? Možno by som mohol trvať na rozluke zväzku.“
„Ak sa vôbec dožiješ svadby…“ zahundrala zlostne Hermiona, no Draco sa iba uškieral a mlčal.
„Tak prečo ja?“ dupla nohou Hermiona. Biely štrk pod jej nohou hlasno zaškrípal a pár malých kamienkov odskočilo.
„Grangerová, vieš o tom že si otravná?“ precedil Draco a s nevôľou fľochol na šmuhu vytvorenú Hermioninou zlosťou, špatiacu inak dokonalý povrch cestičky.
„Samozrejme! Rovnako ako ty, neznesiteľne arogantný!“ odsekla.
„Héj! Čo máš proti mojej aristokratickej výchove? Etiketu som mal v malíčku skôr, ako som sa naučil poriadne chodiť!“ Dracova brada sa vysunula dopredu.
„Aha, tak tým to bude! Mal si si ju uložiť do hlavy, nie do prsta“ povzdychla Hermiona. Za iných okolností by ju možno Dracovo zalapanie po dychu rozosmialo, no práve teraz sa cítila príliš pod psa, aby si dokázala vychutnať dopad svojich slov.
„Sme v rovnakej kaši, Grangerová, nemala by si spolupracovať?“ s nevôľou si ju premeral Draco pohľadom.
„V kaši, do ktorej si ma dostal ty! Takže najskôr chcem počuť tvoj dôvod!“ podmienila Hermiona.
„Dobre, ale pamätaj, sama si to chcela.“
„Nezahováraj. Alebo máš strach?“
„Z teba? Jasné, som celkom zelený desom.“
„Hovor, lebo sa neovládnem a skutočne ti tresnem!“
„Grangerová, upokoj sa…“
„Hovor!“
„Dobre, dobre!“ Draco rezignoval a obrátil k Hermione otvorené dlane, „Čo nám môže pomôcť v situácii tak definitívnej, ako sú predurčené zväzky?“
„Zázrak?“ Hermiona podvihla obočie a potlačila zavrčanie.
„To skôr smrť, ale tvoja verzia sa mi pozdáva viac.“
„Skutočne si ma upokojil!“
„Neplaš sa. Tým, že moja rodina bola zaradená do prvého okruhu, dostalo sa mi možnosti výberu. Čiže, vybral som si niekoho, komu to hlavne myslí a orientuje sa v knihách.“
„Romantické!“ odfrkla Hermiona.
„Na manželstve nie je nič romantické,“ skrivil ústa Draco Malfoy.
„Tvrdím niečo podobné? Nerozoznáš iróniu?“ prevrátila oči Hermiona.
„Vtipkovanie ťa prejde, keď ti ukážem malfoyovskú knižnicu,“ nadutý tón sa zas predral do popredia.
„A to som si márne namýšľala, že som ťa očarila svojím šarmom…“
„Grangerová, nefantazíruj! Vieš, na rovinu – mozog bol pri mojej voľbe na prvom mieste a hoci oceňujem tvoje čarodejnícke kvality, ako žena nie si môj typ!“ prehodil Draco ľahostajne a skontroloval stav manikúry na prstoch ľavej ruky.
„Tcc!“ vyfúkla Hermiona. Draco ju nepriťahoval, ale jeho cynické vyhlásenie otriaslo jej ženskou stránkou. Hoci milovala v prvom rade knihy, túžila i po mužskej pozornosti. Dracove slová boleli. Aj keď to bol iba Draco. Sledovala jeho ľavú ruku s dokonale zapilovanými nechtami a túžila mu vlastnými nechtami vyškriabať oči.
„Grangerová,“ zaúpel Draco, „neber to osobne. Nie si celkom na zahodenie. Kozy máš dobré, aj do ksichtu sa ti môžem pozerať bez nutkania na zvracanie, ale…“
„Si na chlapcov?“ s nádejou v hlase tipovala Hermiona.
„Celkom ti preskočilo?“ Draco až podskočil, „Nie!“
„Tak?“ Hermiona zahrala znudený tón, hoci vo vnútri vrela.
„Je to celkom jednoduché,“ blahosklonne sa usmial Draco, „načo trhať jeden kvet, keď na lúke ich rastú mraky?“
„Čo?“ Hermiona sa zdesila. „Si obyčajné prasa, Malfoy!“
„Nedramatizuj, Grangerová! Len vychutnávam, čo život ponúka.“
„Čiže, vezmeš si ma, ja budem do úmoru hľadať nejakú medzeru v Predurčených zväzkoch a ty si budeš užívať ponuku života?!“
„No, príliš by som nezdôrazňoval slová ‚do úmoru‘ a ‚užíval‘, ale áno.“
„Nuž, Malfoy, je mi ľúto. Ale tvoje sny stroskotali skôr, ako vôbec mohli začať.“
„Grangerová, snáď mi nechceš robiť žiarlivostné scény? V rodinách aristokratov sú milenky ticho tolerované.“
„To je síce možné, ale Predurčené zväzky s maniermi aristokratov nerátali.“
„Ak chceš povedať niečo konkrétne, hovor! Stojíme tu už dosť dlho, moji rodičia nás iste očakávajú a nebolo by vhodné v prvý deň meškať.“
Draco sa pootočil a so zdvihnutou hlavou kráčal k domu. Hermionu nechal bez strachu za sebou vediac, že zmluva jej nedovolí pomýšľať na útek. Bola previazaná s rodom Malfoy a musia spolu splodiť potomka.
Desivé pomyslenie, ale Draco mal svoj súkromný plán. Ožení sa s Hermionou a pred svetom bude hrať dokonalého manžela.
Mal predsa skvelý vzor vo vlastnom otcovi. S matkou sa neznášali a pokiaľ vedel, spoločnú spálňu zdieľali iba naoko.
Manželské povinnosti spolu praktizovali po prvý raz a naposledy, keď počali jeho samého.
Otec si diskrétne užíval mimomanželské vzťahy a matka… Buď svojich milencov účinne maskovala, alebo žiadnych nemala.
„Ale hej, konkrétne,“ zašomrala si Hermiona popod nos, „len si to nechám ako zlatý klinec večera.“
Draco sebaisto kráčal k rodnému domu. Niesol sa s hrdosťou, presne ako mu predpisoval jeho aristokratický pôvod.
Hermiona v duchu soptila, ale napokon sa bez ďalších pripomienok, Draco bol i tak príliš ďaleko aby ju počul, vybrala za ním.
Dobehla Draca, keď už kládol ruku na masívne klepadlo v tvare dračej hlavy.
Dvere sa nehlučne otvorili.
Vošla pár krokov za ním a snažila sa všadeprítomný luxus domu nevnímať ako väzenie. Ale hoci namáhala fantáziu ako mohla, videla len okázalú zlatú klietku, ktorú iba ťažko kedy nazve domovom.
Draco prešiel cez vstupnú chodbu, letmým pohľadom cez plece skontroloval Hermioninu prítomnosť a zamieril do salónika, kde mali čakať jeho rodičia.
