Mikrokapitola 2

„Harry! To jedlo bolo naozaj skvelé!“ vyhlásil ryšavý muž, utrel si ústa pláteným obrúskom a pravou rukou siahol po malom koláčiku s čokoládovou polevou.

„Vskutku,“ pritakal oslovený mladík a usmial sa na dievča sediace vedľa neho, „Ginny je dokonalá kuchárka, ale to ty predsa dobre vieš!“ uchechtol sa.

„Helá hama,“ slastne zahuhňal prvý muž s plnými ústami a hlučne prehltol sústo, „celá mama,“ zopakoval svoje predošlé vyhlásenie.

„Ron, kedy dostaneš rozum?“ plesla mu po pleci vychválená Ginny a ospravedlňujúco pokrčila perami na svetlovlasé dievča, „ešte vydesíš Monicu a ostaneš na krku mne a Harrymu.“

„Ale ja rada varím,“ šepla zapýrená Monica, „aspoň to má kto pojesť.“

„Aj ty varíš výborne, Mon,“ zalichotil svojej partnerke Ron a zajastril očami po ďalšej dobrote.

„Tvoj metabolizmus je neuveriteľný!“ vzdychla tretia zo žien, dovtedy sediaca pri stole bez slova.

„Hermiona,“ zahalasil Ron, „kedy sa naučíš variť aj ty?“

„Ja predsa variť viem,“ ohradila sa mladá žena, „a perfektne,“ dodala pre seba.

„Ale elixírmi sa nenakŕmiš, Hermiona,“ poznamenal Harry a Ron pokrčenou grimasou naznačoval dávenie, za čo si opäť vyslúžil plesnutie po ramene od svojej sestry.

„Poďme si zaspievať koledy!“ vyhlásila rázne Ginny a postavila sa od stola. Cítila vo vzduchu zbytočnú škriepku a nestála o ňu. Očami zavadila o zosmutnenú kamarátku a pri srdci ju pichol osteň ľútosti nad jej samotou.

Skupinka sa pobrala do priestrannej haly. Monica zamierila ku klavíru a zľahka po ňom prebehla prstami.

„Varí, hrá na klavíri…“ zasnene mumlal Ron, mliaždiaci v prstoch zvyšky koláčika. Postavil sa vedľa svojej vyvolenej a zanôtil prvé slová koledy.
Harry objal Ginny okolo pliec a obaja sa pridali k spevu.
Hermiona si sadla oproti krbu a snažila sa v rôznorodom trojspeve zachytiť tóny klavira. Po pár koledách sa jej zacnelo po vlastnom byte. Vstala a podišla k oknu. Od poobedia husto padal sneh a hoci by bola doma za pár sekúnd, keby sa premiestnila letaxom, zatúžila po prechádzke zasneženým mestom. Obloha bola stále zatiahnutá, bez jediného svetielka hviezd, ale vločky už padali riedko.

Krátko pred jedenástou sa Ron a Monica rozlúčili a zmizli v sieti letaxu. Hermiona sa zabalila do kabáta, natiahla si vlnenú čiapku a omotala sa šálom.

Ani Harryho námietky ju neodradili od cesty domov pešo. Vlastne sa na Londýn, ponorený v bielom tichu, tešila.