Mikrokapitola 3.
Tiene za oknami sa pohli. Ručičky vežových hodín ukazovali tri minúty pred jedenástou a muž usúdil, že sa spoločnosť rozchádza domov. Mal by sa pobrať aj on. Vďaka ohrievaciemu kúzlu necítil na tele chlad, ale predsa mu bola zima. A čím dlhšie sa pozeral na zelené, červené a žlté záblesky svetielok vianočného stromčeka, tým viac ním prestupovala studená triaška.

Náhly poryv vetra dovial mužovi do tváre pár ľadových vločiek. Cítil, ako sa pomaly roztápajú a stekajú mu dole lícami ako slzy. Nepamätal si, že by niekedy plakal. Podvihol ruku a mokré stopy z tváre zotrel.

Vtedy sa otvorili dvere domu pred ktorým stál a na kamenné schody vyšla zababušená postava.

Muž rýchlo zatienil plameň v ruke mokrou dlaňou, pohol nad ním prstom a zahasil ho.
Postava opatrne zišla dole po namrznutých schodoch a mužovi bolo jasné, že sa pozerá na ženu.

Pohŕdavo sa zamračil na adresu mnohých vrstiev oblečenia, ktoré z nej urobili neforemnú figúrku.

Žena zdvihla hlavu k oblohe. Potom sa rozhliadla po zasneženom povrchu námestia a zaborila nohy vo vysokých čižmách do snehu. Urobila krok dopredu, otočila sa na mieste a urobila pár krátkych krokov.

Odrazu spozornela a pozrela sa na narušený sneh, kúsok od seba.

Muž strnul. Uvedomil si chybu. Hoci prišiel už pred pár hodinami, jeho stopy ostali zreteľné. Krátka chvíľa premýšľania a žena sa otočila jeho smerom. Zažmúrila do tieňa pod stromom a rozhodne vykročila.

Muž urobil druhú chybu. Či už by ju chcel pripísať na vrub ťaživého pocitu niekde uprostred hrude, alebo iba chladom otupenej pozornosti, bola to chyba. Mal sa okamžite premiestniť.
Mal… Siahol rukou do vrecka, uchopil prútik… aby ho vzápätí pustil.

Žena podišla celkom k nemu. Postavila sa do pruhu oranžového svetla z pouličnej lampy a placho sa usmiala.

„Pane, potrebujete pomoc?“ zaskočila ho otázkou. Nedokázal jej na ňu odpovedať.

Žena sa naklonila hlbšie do tieňa a muž presne videl okamih, kedy jej tvárou preletelo poznanie. Rozšírili sa jej oči a zalapala po dychu. Bola tak blízko, že zreteľne cítil jej teplý dych a závan jemnej vanilkovej vône. V hlave mu zaznel alarm. Preč!

Kým sa stačil premiestniť, jej prekvapené slová mu potvrdili, že urobil tretiu chybu.

„To ste vy?!“