Nastálo

Znelo Siriusovou v ušiach ako zaseknutá platňa. Ozvena Hermioninho hlasu rezonovala jeho mysľou ako škodoradostná pripomienka nesplnených želaní. A že ich v poslednej dobe bolo požehnane! Nie! Slová  v poslednej dobe by naznačovali, že pred tým si žil spokojne. A pritom, celý jeho život bol poznačený nenaplnenými snami.

Vlastná rodina ho vyčlenila zo svojho stredu, vyobcovala ako prašivého psa. A pritom netúžil po inom, ako po milujúcej rodine. No narodil sa do nesprávnej rodiny. Žiaľ.

Červochvosta považoval za svojho priateľa. Naivne stavil na nesprávneho! Priateľsky mu zabezpečil dlhodobý pobyt v luxuse hotelu Azkaban a k jeho menu na dlhé roky prikoval biľag zradcu. A čo bolo najhoršie, spôsobil smrť Jamesa a Lilly a z Harryho urobil nechcenú sirotu v láskavej opatere šialencov.

A keď sa konečne dostal na slobodu a mohol dúfať v zvrat vo svojom živote, doteraz presýtenom podrazmi, osud si s ním zahral finálnu partiu, zveril mu úlohu porazeného bieleho pešiaka a do role čiernej kráľovnej obsadil jeho vlastnú sesternicu.

Sirius zovrel päste a udrel hánkami oproti sebe. V akej časti Bellatrixinej kliatby sa práve ocitol? Dostal šancu na oslobodenie sa, alebo prebieha diabolsky zákerné dejstvo? Načo sa mu vrátila osobnosť, prečo sa mu do cesty postavila Hermiona, keď môže akurát čakať na svoj mizerne krátky štek a potom, uprataný bokom, zúriť na vlastnú nemohúcnosť. Čo ho čaká vo finále?

Dožije sa ho pri zdravom rozume?

Chce sa toho momentu vôbec dožiť?

Má na výber?

Dá sa vôbec jeho súčasný stav označiť životom?

Dopekla!

Ani náhodou nestál o finále, zrežírované šibnutou Bellatrix. A ak by tomu tak predsa len malo byť, rozhodol sa skoncovať so statusom vodenej marionety. Improvizácia bude omnoho slobodnejšia.

* * * * *

V knihovni sa zošerilo. A možno aj ochladilo. Hermiona namrzene vyklopávala prstami do plyšu čalúnenia svoj hnev. Čas plynul a pocity temna a chladu neodchádzali. Klopanie ustávalo, hnev narastal.

Čím to len bolo? Bolo to chlapmi, alebo ňou, že sa jej zakaždým, keď začínala cítiť niečo viac, vzďaľovali?

Spustila nohy na podlahu. Tiché klapnutie podpätkov o tvrdé drevo ju prebralo.

Zovrela v ruke pentagram i kryštál od Rendyho a spod zachmúreného obočia švihla pohľadom po hustých radoch kníh.

Musí tam niečo byť! Vysunula bojovne bradu a urobila váhavý krok.

„No tak, Hermiona,“ povzbudzovala samu seba polohlasom, „ty predsa nebudeš utekať od súboja s knihou, nech by v nej bola mágia najčernejšia!“

Stačilo natiahnuť ruku a bola by si vybrala prvú knihu, na ktorú by siahla. Započúvala sa, čakala podmanivé hlasy kníh, vynukujúce svoje temné kvality, ale okrem jemného šumenia nepočula žiadne slová. Povzbudilo ju to. Zdvihla ruku a prešla po chrbtoch kníh. Pod prstami jej zľahka zabrnelo. Nabrala odvahu a vytiahla hrubú knihu. V temnom vírení zlatozelenej farby sa vynímal tmavohnedý nápis   ‚Prius Nigernox –  Puritas sanguinis‘ . Samotná kombinácia farieb bola odpudivá, a to ani na moment nepochybovala o pôvode atramentu, no samotný názov  ‚Čistota krvi‘ hovoril za všetko.

Obrátila prvé strany, aby zistila, že prapodivnej kombinácii latinčiny a starej angličtiny miestami slušne rozumie. Aspoň natoľko, že pochopila obsah knihy. Dvadsať sedem kapitol, v ktorých autor plamenne popisoval podradnosť muklovskej rasy, vyzdvihoval jedinečnosť kúzelníckej a kliatbami hrozil opovážlivcom, čo by len pomysleli na možné prepletenie.

Hermiona znechutene zasunula knihu späť. Temný stredovek bol skutočne obdobím temna, ktoré žiaľ presakovalo až do súčasnosti.

Keby pohľad dokázal páliť, pred Hermioninými očami by ani jedna kniha nedostala milosť a v mihu by zhorela na popol. Aby svoj hnev vybila a vykonala niečo podobné za pomoci prútika, držalo ju na uzde iba pomyslenie, že by mohla nenávratne zničiť práve to, čo potrebuje. A v druhom rade, držal ju pri zemi rozum. Spálením takého množstva temných kníh, by uvoľnená energia zničila odhadom polovicu Londýna, ak nie aj celý.

Čo teraz? Vzdať sa nemienila. Ale ako prísť na podstatu Bellatrixinej kliatby a neprísť pri tom o život, či zdravý rozum? Alebo o oboje…

Siahla po ďalšej knihe z radu mnohých a opatrne, čakajúc odozvu, prelistovala jej stránky.  Okrem ďalších nenávistných odstavcov nenašla nič, čo by ju aspoň o kúsoček posunulo bližšie k cieľu. I keď vonkoncom netušila, čo by tým cieľom malo byť.

Hľadanie ju celkom zmorilo. Oči ju  rezali od všadeprítomného prachu, a nohy jej nevypovedali službu len preto, lebo spať na podlahe knihovne si už raz vyskúšala a zopakovať nemienila.

Navyše, žalúdok mala hladom skrútený ako rolku pergamenu.

Kým si chcela sama sebe vytknúť nevšímavosť voči potrebám tela, zbadala na stolíku tácku s večerou, ktorú tam musela položiť Nixy, niekedy uprostred jej hľadačského zápalu.

Ten škriatok je skutočný poklad!

Lákavé kúsky mäsa a opečené zemiaky, spolu s voňavým a samozrejme teplým čajom v striebornej kanvici.

Hotová hostina!

Hermiona sa usmiala pred seba. Škriatku nikde nevidela, ale po príchode do kúpeľne natrafila na ďalšie známky toho, že Nixy to so staraním sa o svoju pani myslí vážne.

Z vane stúpali oranžové bublinky a v nose ju pošteklila jemná citrusová vôňa. Dalo sa vôbec odolať?

Po chvíli, ponorená až po bradu, slastne relaxovala v teplej vode a premýšľala, ako sa Nixy odvďačiť. Zdvihnúť plat jej nemohla, Nixy nijaký nedostávala, skôr by ju návrhom urazila, ako ocenila.

V dobrej nálade, spôsobenej iste výparmi neznámeho citrusu, Hermione napadlo, že pred Nixy spíše prísahu, v ktorej sa doživotne zaviaže, neponúknuť nikdy a za žiadnych okolností škriatkovi odev.

Ale keď sa utierala a voda z vane nenávratne mizla v temnej spleti kanalizácie, výpary zredli, myseľ sa jej vyjasnila, zasmiala sa vlastnej pochabosti.

Jej vlastné ‚JA‘ z minulosti, by ju najskôr na mieste preklialo.

Zachumlala sa do perín a snažila sa nemyslieť na nič z obsahu kníh, ktoré jej dnes prešli rukami. Zovrela v dlani oblý prívesok z kryštálu a privolávala si príjemné spomienky na Siriusovu prítomnosť. Vybavovala si kučery hnedých vlasov a dymovú šeď očí, keď sa na ňu šibalsky usmial.

Pritiahla si bližšie k tvári prešívaný paplón a predstavovala si, že ju chráni náruč samotného Siriusa. Uvoľnená kúpeľom a malátna únavou, prepadala sa do ríše snov.

A potom jej zaspávajúca myseľ ponúkla obraz niečoho, čo hoc mala rovno pred sebou, na prvý pohľad nezaregistrovala. Podnos, na ktorom Nixy naservírovala večeru.

Vtedy bola unavená hľadaním, no teraz jej podvedomie, na hranici medzi bdením a spánkom, podsunulo podivný fakt.

Vedľa kanvice s horúcim nápojom, boli položené dve šálky na čaj, dve lyžičky a dva taniere na servírovanie jedla.