„Mami, mami!“ nadšene kričala Tabitha pred výkladom obchodíku pána Ollivandera. Tlačila noštek na zaprášené sklo a prstom ukazovala do pološera s pár vystavenými prútikmi.
„Mami, kedy budem mať aj ja svoj prútik?“
Hermiona sa usmiala. Vzala Tabithu do náručia a utrela jej z nosa čiernu šmuhu.
„Až keď budeš mať jedenásť rokov.“
„To sa ešte načakám,“ zachmúrila sa Tabitha, ale vzápätí sa jej tvárička vyjasnila a začala niekomu radostne mávať.
„Koho si zbadala?“ Hermiona zaostrila zrak do davu ľudí, pobehujúcich sem a tam Šikmou uličkou.
„To je predsa profesor,“ vysvetlila Tabitha dôležito, „ale stará mama ho volala Severus.“
Už i Hermiona v dave rozoznala nezameniteľnú postavu Severusa Snapea. Blížil sa ich smerom a v ruke zvieral balíček v hnedom papieri.
Spomienka na matku jej zovrela srdce a ani sa Tabithy neopýtala, ktorú starú mamu mala na mysli. Najskôr však obe.
„Dobrý deň, Hermiona,“ Severus sa zastavil a mávnutím prútika balíček zmenšil, aby ho pohodlne schoval vo vrecku kabátu, „Tabitha, ak sa nemýlim,“ obrátil pohľad k dievčatku, ktoré fascinovane sledovalo tmavý prútik a prevedené kúzlo.
„Dobrý deň,“ Hermionu obliali rozpaky. Banálna záležitosť, akou bolo obyčajné stretnutie na verejnosti a pripadala si neistá.
Zato Tabitha sa cítila sebaisto za obe.
„Mami, môžeme ísť do cukrárne aj s profesorom Severusom? Však pôjdete s nami?“ poskakovala očami po oboch dospelých.
Obom im v mysliach vírili takmer totožné úvahy. Tisíc dôvodov, pre ktoré by sa mali spoločnému posedeniu na verejnosti vyhnúť, aby napokon prevážil jediný protiargument , pod ktorého váhou prikývli.
Hermiona sa v duchu obávala reakcie ľudí, ktorí by spoznali buď ju, alebo bývalého smrtijeda. Ale ani po necelých dvoch hodinách, strávených na terase cukrárne Sladké potešenie, nezaznamenala jediný pohoršujúci pohľad. Akoby boli iba nejakou anonymnou trojicou, sediacou nad šálkami kávy a poriadnou porciou zmrzliny.
„Ak ma ospravedlníte,“ oddelil sa Severus od Hermiony a Tabithy, keď sa začalo šeriť a bol čas, vrátiť sa späť do Rokfortu, „ešte si musím vyzdvihnúť svoju objednávku.“
„Ďakujeme za spoločnosť,“ odvetila Hermiona a z nejakého dôvodu chcela, aby sa vrátili spolu.
„Dovidenia,“ ukončil stručne Severus a zamiešal sa do rednúceho davu ľudí.
„Budeme sa so Severusom kamarátiť, mami?“ Riekla Tabitha a výdatne zívla.
„Možno,“ odtušila Hermiona a vzala Tabithu na ruky. Malá hlávka jej okamžite spočinula na pleci.
„No do kotla! Nekecali!“ zahrmel odrazu kdesi zblízka až príliš povedomý hlas, „vrátila si sa!“
„Ron Weasley,“ zašomrala otrávene Hermiona a dúfala, že Tabitha už zaspala, „ustúp z cesty, ponáhľame sa.“
Ľadová sprcha nemohla byť horšia. Výborne načasované stretnutie. Potajme verila, že svojho ex už nikdy neuvidí, ale zjavne márne.
„Kam sa tak ponáhľaš? Mám právo vidieť svoju dcéru,“ Ron sa naklonil k ospalému dievčatku a postrapatil jej vlasy.
„Máš právo vypadnúť skôr, než sa rozhodnem spočítať každú minútu, čo ti tvoja dcéra nechýbala!“ zasyčala Hermiona zlostne.
„Mami, kto je ten pán?“ mračila sa Tabitha.
„Zlatko…“ začala Hermiona opatrne, ale Ron si vzal slovo.
„Som tvoj tatko!“ vyslovil pyšne.
Tabitha sa mračila čoraz väčšmi, „nepoznám ťa.“
„Spoznáš ma, nemaj obavy, krpec a spoznáš aj Tiffanny a bude nám spolu úžasne!“ rozplýval sa Ron a Hermione mizla krv z tváre.
„Aká Tiffanny?“ zlosť v Hermione klokotala, ale navonok sa snažila ovládať kvôli dcére.
Tabitha si ovinula ruky okolo jej krku a zaborila hlavičku do hustých kučier, akoby v nich hľadala ochranu.
„Nie som krpec!“ urazene mumlala mame do vlasov.
„Tiffanny je moja manželka,“ prehlásil Ron, „a už sa nemôže Tabithy dočkať.“
„Tabitha je moja dcéra, kašlem na nejakú Tiffanny!“ vyprskla Hermiona.
„Ale ja som Tabithin otec a mám na ňu právo, ostatne, už som na súd podal žiadosť o zverenie do opatery,“ uškrnul sa Ron.
„Ty…“ Hermione zúfalo došli slová. Zvierala v náručí trasúce sa dieťa a mala chuť chlapovi, ktorý jej kedysi sľuboval nehynúcu lásku až za hrob, vyškriabať oči a nakŕmiť nimi testrály. Alternatívu, urobiť to isté s jeho mužskou pýchou, si nechávala ako rezervu, keď bude mať voľné ruky a Tabitha bude schovaná v bezpečí.
„Dieťa potrebuje rodinu a ty si predsa sama, pokiaľ viem,“ okorenil svoje vyhlásenie Ron.
„A že ti tvoje rodinné cítenie dovolilo od nás zbabelo zdrhnúť, na to si zabudol?“ Hermione v návale paniky preskakoval hlas.
„Nebuď malicherná, Hermiona,“ Ron teatrálne prevrátil oči, „nevyťahuj minulosť.“
„Nedovolím ti vziať mi dieťa,“ Hermiona stíšila hlas, hoci by najradšej revala nahlas, pretože Tabitha začala vzlykať.
„Je to aj moje dieťa,“ pohodil rukami Ron a Hermiona v jeho chovaní márne hľadala záblesk voľakedajšieho Rona.
„Pán Weasley, kroťte sa, desíte Tabithu!“ slová vyslovené potichu, ale s o to väčšou váhou. Severus Snape sa postavil vedľa Hermiony a pohŕdavo zazeral na bývalého študenta, o ktorom nikdy nemal vysokú mienku, „mali by ste odísť.“
Hermiona pocítila úľavu. Odrazu jej myslel vyplavila informácie, na základe ktorých jasne vedela, že Ron by pred súdom s najväčšou pravdepodobnosťou nedokázal uspieť. Ale doteraz boli zatienené obavami. Magické právo sa nie príliš zhovievavo pozeralo na rodičov, ktorí opustili svoje deti bez dostatočne závažného dôvodu.
„Profesor Snape!“ utrúsil Ron zarazene a očividne netušil, kam muža zaradiť, „nepleťte sa do záležitostí, do ktorých vás nič!“
„Ako myslíte,“ odfrkol Severus a opatrne vzal od Hermiony do náručia Tabithu. K Ronovi bol otočený chrbtom, pozrel Hermione do očí, v ktorých čítal strach, zmiešaný s úľavou a rozhodol sa zariskovať. Tabitha bola ľahučká a spokojne sa k nemu túlila, udržal ju i jednou rukou. Druhou rukou nahmatal dlaň mladej ženy a pevne ju zovrel. Hermiona sotva badateľne prikývla. Otočil sa späť.
„Nedovolím vám ohrozovať moju rodinu!“
„Hermiona, čo…“ Ronovi sa konečne minuli slová. Prekvapením zabudol zavrieť ústa a jeho mozog ešte dlho po tom, čo sa trojica premiestnila ktovie kam, horúčkovito spracúval nával informácií, ktoré mu rozhodne nehrali do kariet.
