Elu, k meninkám Ti prajem iba to najlepšie.

Nech sa Ti splnia tvoje sny, ale pozor na to, koho si do sna praješ.

Mohol by sa Ti tam naozaj votrieť…

Sen pre elu  –  prosím, ničomu sa nečudovať. Podobnosť s osobami reálnymi, či fiktívnymi je iba čisto náhodná. Nakoniec, čo by ste chceli od sna?

Rodinné putá

Prečo je len okno mojej izby otočené na východ? Hneď za rána mi drzo lezie do izby slnko a osaháva nenechavými prstami úplne všetko, kam len dosvieti.

Aj môj nos. Chvíľku som sa so slnkom hrala na schovávačku, ale bolo v jasnej výhode. Našlo ma aj pod perinou a vykúrilo ma spod nej na rovné nohy.

To mám za to, že som do noci zízala na hviezdy a nezatiahla si žalúzie!

Skvelé!

Sedem hodín a ja sedím v kuchyni, miešam kávu o ktorú by sa pokojne mohla oprieť aj ekonomika štátu a premýšľam, čo s načatým dňom.

Takmer som nad tým tuhým životobudičom zadriemala, keď sa mi odkiaľsi rozozvučal mobil.

-Mary, babička Mary- vyhráva melódiu, ktorá ma vždy zaručene nakopne energiou. Vzdám hold majstrovi Werichovi a kým vykutrem telefón spod zelenej tuniky, zapadnutej niekde pod stoličkou, stihne mi ešte zaševeliť, že babička Mary skrotí křepce hřebce, ať chce, či nechce.

Nálada mi okamžite odštartuje z bodu mrazu do výšok nedoziernych. Priliehavá melódia mi oznámila, že moja zlatá babulinka si na mňa spomenula a vytočila moje číslo.

Dnes sa teda nudiť nebudem, babulinka mi nekompromisne navrhla (nie ako odpoveď zásadne neberie), že tento krásny deň strávime spolu.

A ja pre ňu urobím čokoľvek!

Keby som si mala vybrať, či sa budem potiť doma, alebo robiť spoločnosť babulinke, potenie nemá najmenšiu šancu.

 

Babulinka ma už čakala pred svojím domčekom, opretá o bicykel, na ktorom sa iste učil bicyklovať ešte praotec Čech a na pleci s chlebníkom, skrývajúcim našu celodennú poživeň.

 Ohrnula nosom nad mojim horským bicyklom s prehadzovačkou, ako ostatne vždy a len kývla plecom, naskočila na svojho tátoša a zavelila:

„Ideme!“

 

Nepýtala som sa kam. Od malička som si navykla na naše jazdy po okolí a vďaka mojej babulinke som poznala všetky kopce, cestičky, zrázy a studničky, no čo si len oko a noha turistu dokáže predstaviť.

Ale dnes to malo byť úplne inak.

A vyzeralo to pritom na taký pokojný deň!

 

Vyšlapali sme na kopec, tak husto porastený stromami, až sa mi občas zdalo, že pomedzi ne ani neprejdeme.

Ale babulinka neochvejne šliapala predo mnou na svojom muzeálnom bicykli a ja za ňou, ledva lapajúc dych na horskom zázraku. 

Ako to vždy dokázala,  byť predo mnou a sotva sa zadýchať?

Odrazu prudko zastavila a nebyť toho že som svoje sily dávno vyčerpala, preletím cez ňu. S vďakou v unavených očiach som zastala okamžite.

Odparkovala svoj dopravný prostriedok na stojan a kývla na mňa, aby som urobila to isté.

Potešila som sa, že si dáme pauzu a funiac som svojho horáka oprela o babulinkin skvost techniky.

Ale babulinka vytiahla s chlebníka namiesto niečoho dobrého pod zub, iba akúsi prázdnu plechovicu.

Vážne sa na mňa pozrela a povedala mi, že som už dosť stará na pár informácií.

Na okamih som sa preľakla, či sa mi nechystá slávnostne odhaliť tajomstvo zrodu života a záhadu kvietku a včeličky, tieto informácie som ovládala v pravdivej forme a nielen na rovine teórie, lenže tá plechovica mi k tomu nepasovala.

Len sa ma opýtala, či jej verím.

Taká nezmyselná otázka! Verím jej ako nikomu vo svojom živote!

Nato mi povedala, aby som sa tej plechovice chytila, zavrela oči  a nepúšťala sa za žiadnych okolností.

V duchu som si musela poriadne vynadať! To ja som babulinke doniesla dvd-čka Harryho Pottera a presviedčala ju, že je to absolútne skvelý film. A teraz si chudák asi myslí, že má prenášadlo!  

Držať plechovicu! Zahryzol sa do mňa červík pochybnosti, ale pre moju babulinku som to urobila.

O tomto výlete nebudem rozprávať nikomu! Chytila som sa starej plechovky a tuho zažmúrila oči. Od hladu sa mi zachveli nohy a prekrútil žalúdok. Čo len s človekom urobí predstavivosť!  Keby som mala popísať svoje pocity, celkom by ich vystihli popisy o premiestňovaní z knihy Harry Potter.

Zatriaslo to so mnou, akoby som práve dopadla na zem a ja som zľaknutím nedokázala otvoriť oči.

Tie popisy sa až príliš zhodovali s tým, čo som cítila.

Babulinka ma chytila okolo pliec a povedala, aby som sa pozrela pred seba.

Oči som rozlepovala len po milimetroch a obávala sa toho, čo uvidím. Prvé čo som si všimla bolo, že som nikde nevidela naše bicykle. Až potom som zbadala, že sme v úplne inej hore. Na bicykloch sme sa štverali pomedzi pichľavé smrečiny, ale tu ma odrazu ovanul typický pach tlejúceho lístia.

Vytreštila som oči a bola som presvedčená, že som sa musela úplne zblázniť. To mám z toho Pottera! Filmy, knihy, fan a potom niet divu, že mi to hrabne! A ja ešte obviním babulinku!

S obavami som sa na ňu pozrela a ona mi na to pokojne oznámila, že mi určite nehrablo.

Myslela som, že si to hovorím iba v duchu, pre seba, ale to by ma predsa nepočula.

No skvelé! Z toho všetkého učenia mi naozaj preskočilo a ja som na rovnej ceste do cvokhausu.

No babulinka ma pohladila po vlasoch ako malé dieťa, povedala mi že žiaden cvokhaus nebude  a že náš výlet za poznaním pokračuje.

 

Nikdy som sa ešte nezbláznila, takže som nevedela ako sa má človek vtedy chovať. Jačať sa mi nežiadalo, ako to robí väčšina bláznov vo filmoch, najvýhodnejšie sa mi zdalo poslúchnuť babulinku a kráčať s ňou chodníkom pomedzi stromy.

Skúšala som jej klásť otázky, kde to sme, kam ideme a nech mi vysvetlí tie zmeny, ale len mi povedala aby som chvíľku počkala, že sa hneď všetko dozviem.

A poznanie malo ku mne prísť skutočne vo veľmi šokujúcej podobe!

Z lesa sme vyšli na rozľahlú čistinu, uprostred ktorej stál veľký dom vo viktoriánskom štýle.

Zastala som a vyjavene pozerala na ten úkaz, dom v divočine! Kto ho tu tak nezmyselne postavil a kto v ňom býva?

Babulinka ma zas prekvapila. Buď mi naozaj číta myšlienky, alebo som taká čitateľná! Šepla mi do ucha, aby som len kráčala a dozviem sa kto je majiteľom.

Poslúchla som ju a  oddane som cupitala za ňou. Čo mi iné mi aj zostávalo?

K domu patrila i široká terasa a v jej tieni som zbadala niekoho sedieť, zahĺbeného do čítania objemnej knihy.

Všimol si nás, naše kroky sa v tom pokojnom tichu jasne ozývali. Zdvihol hlavu našim smerom a ja som vedela že omdliem. Bolo toho všetkého na mňa príliš. Že je moja babulinka úplne iná ako ostatné staré mamy mojich kamarátok, to mi bolo jasné snáď odjakživa, ale takúto odlišnosť by som nečakala ani v najdivokejšom sne.

Ono totiž, to posledné čo som mala pred očami, kým sa o mňa postarali milosrdné mdloby, bol úsmev toho človeka na terase. Ale moja myseľ radšej vypovedala, akoby tomu obrázku mala uveriť.

Severusa Snapea som sa smiať nikdy nevidela.

 

 

 

Severus! Hovorila som ti, bolo to na ňu priskoro!

Nezmysel! Dokedy si ešte chcela čakať, Irene?

Neviem, možno by na to prišla aj sama…

Skutočne? A ako?

Dovtípila by sa.

Irene! Vieš predsa, že vo svete muklov sú schopnosti potlačené!

Ale krv nie je voda!

Máš výnimočne pravdu, drahá Irene, ale nie je ani všemocná!

Je vnímavá…

To nestačí!

Myslela som…

Ty si chcela vychovávať deti vo svete muklov, Irene a pozri sa! Mágia z nich celkom vyprchala!

Ale naša vnučka…

To záleží iba na nej, či bude ochotná prijať aj túto časť seba.

Zbožňuje svet mágie!

Vraj svet mágie! Zbožňuje iba tie polopravdy, ktoré do sveta muklov prenikli vďaka Katherine. Keď bola postavená zoči voči realite, nezvládla ju!

Ona ju zvládne!

Pche! A pokazíš jej predstavy o hrdinovi Harry Potterovi?

Severus, nesmej sa! Áno, Katherine to vo svojej knihe prehnala, keď si vymyslela Temného pána…

Prehnala je prislabé označenie!

Čo ju poznám, Katherine mala vždy pribujnú fantáziu aj na čarodejnicu.

A mňa popísala ako samotárskeho despotu!

Myslím, Severus, že tvoji študenti by súhlasili.

Nezmysel! Iba sa mi chcela pomstiť, že som jej dal s Elixírov nedostatočnú!

A bola naozaj taká podpriemerná?

Neskutočne! Už si zabudla na ten výbuch, čo zdemoloval severnú vežu hradu?

Ale vďaka tomu si sa presťahoval sem, do domu!

Irelevantné!

A rovnako vďaka tomu si súhlasil, že môžem s deťmi bývať vo svete muklov, kde bolo bezpečnejšie.

Kým sa tam nepresťahovala i ona a nezačala šíriť tie polopravdy, z ktorých sú muklovia celkom zbláznení!

Ale práve kvôli nim nikomu nenapadne ani len uvažovať o tom, že by boli pravdivé.

Tak dobre! Ale teraz mi povedz, kedy sa konečne vrátiš domov, Irene?

No predsa práve teraz, Severus! A preto som priviedla i Elu!

V tom prípade, vitajte doma! A teraz ju preber!

 

 

 

 

 

Do podvedomia mi prenikali útržky rozhovoru. Moja babulinka sa hádala so Severusom Snapeom.  Premýšľala som, čo som mala na večeru, ale stopercentne som nejedla nič halucinogénne, ani primastné, čo by mohlo vyvolať tieto podivné predstavy.

Ibaže by to neboli predstavy!

Ale v tom prípade to bola krutá realita! Krutá a zlomyseľná! Ten o kom  snívajú stovky fanyniek je dávno zadaný!

A ulovila ho práve moja babulinka Irene!

No nie je osud škodoradostný?

Ale počkať! Potom, on je predsa… Je to môj dedko!

A to znamená, že aj ja mám v sebe mágiu!

Čo to povedala? Priviedla ma sem natrvalo?

A chcem to aj ja?

Prečo sa ma nik neopýtal?

Možno to chcem, ale možno aj nie!

Chcem sa prebrať a vyjadriť svoj názor!

 

 

 

-Mary, babička Mary-

Otváram oči a škúlim oproti protivnému slnku, ktoré mi drzo nazíza do okna. 

Mám pocit, že som chcela vyjadrovať svoj názor, ale môj mobil je neodbytný. Vyhráva Werichovu pesničku, neklamný znak toho, že ma zháňa moja babulinka Irenka.

Dnes sme mali ísť na výlet, ale babulinku pobolieva koleno a musíme ho odložiť. Prisľúbila som jej, že za ňou dnes istotne prídem na návštevu, aby nebola smutná.

A istotne jej porozprávam o svojom prečudesnom sne!

Ako som si len oddýchla, že to nie je naozaj. Zasnene som pozrela na plagát nalepený na dverách. Pár uhrančivých očí, prísne pozerajúci spod tmavých vlasov.

Keby sa tak dali sny ovládať a tento charizmatický Profesor by sa mi konečne zasníval presne tak, ako to chcem ja!

Tak snáď ďalšiu noc…